Gecse Annabella: Az etnikai és társadalmi átrendeződés folyamata egy gömöri falu 20. századi életében - Interethnica 10. (Komárom-Somorja, 2007)
Irodalom
Proces spoločenských a etnických premien v jednej gemerskej obci v priebehu 20. storočia (Zhrnutie) 1. Ciele štúdie, ohraničenie témy Problematika vyľudňovania obcí sa dostala do stredobodu záujmu etnografie už na začiatku 20. storočia v súvislosti s jednodetným systémom v regióne Ormánság. Na vyľudňovanie drobných obcí, príznačné od polovice 20. stor. a s tým súvisiace iné činitele, tento jav neraz sprevádzajúce „pocigánštenie“, v Maďarsku upriamili pozoznosť predovšetkým spoločensko-geografické výskumy, sústrediac sa predovšetkým na oblasť Zadunajská a Borsodu. Mnou skúmaná obec Barca by geograficky patrila k borsodskému regiónu, ale pri slovensko-mad’arskej štátnej hranici leží na slovenskej strane. Národopisná veda pozná túto usadlosť na základe folklórnych výskumov. Dielo Istvána B. Kovácsa „Baracai népköltöszet Tóth Balázsné Csák Margit előadásában“ (Ľudová slovesnosť v Barci v podaní Margity Tóthovej- Csákovej) vyšlo ako 25. zväzok edície Új Magyar Népköltési Gyűjtemény. Z údajov o sčítaní ľudu to síce nevysvitá, ale obyvateľstvo Barce sa v druhej polovici 20. stor. takmer úplne vymenilo. V prvom a druhom desaťročí 20. stor. v štyroch domoch bývajúce štyri cigánske rodiny (15- 20 osôb) sa nadnes rozrástli na 372 osôb. Súbežne s tým veľká časť necigánskych obyvateľov usadlosti (v Barci nazývajú túto kategóriu roľníkmi, macľ. „parasztok", v ďaľšom aj ja budem používať tento výraz) - od roku 1940 spolu 374 osôb - sa odsťahovalo z dediny. Následkom toho „pocigánštenie” je v prípade Barce výsledkom zložitého procesu. V rámci mojej práce som sa okrem výsledku tohto procesu snažila skúmať aj jeho detaily, jednotlivé zložky a v neposlednom rade aj ich vzájomné súvislosti. Počas môjho výskumu som hľadala odpovede na nasledovné otázky:- čo je príčinou výrazného ubývania roľníckeho spoločenstva- či súvisí odchod z dediny s vonkajšími zásahmi, ktoré postihli obec- odsťahovania sa z dediny znamenajú úplné roztrúsenie, alebo či odchádzajúci uprednostňujú isté cieľové lokality- odkiaľ pochádza v Barci dnes väčšinu tvoriace cigánske obyvateľstvo- či možno vystopovať ich objavenie sa v úradných, resp. v iných písomných prameňoch- aký charakter vzťahov sa vytvoril medzi vedľa seba žijúcimi Cigánmi a roľníkmi. Cieľom mojej práce je - z viacerých hľadísk nútene ohraničené - charakterizovanie približne jedného storočia života spoločenstva jednej obce. Napriek môjmu pôvodnému zámeru som nakoniec nemohla považovať za svoju úlohu kompletnú analýzu obyvateľstva, založenú na záznamoch v matrikách a na základe nich rekonštruovanie jednotlivých rodín, nakoľko do občianskych matrík (odvolávajúc sa na na Slovensku platný zákon o ochrane osobných údajov) mi nebolo umožnené do nich nahliadnuť. Cirkevné matriky zase z hľadiska obdobia po roku 1945 (kvôli tlakom politickej moci) nemožno považovať za úplne spoľahlivý prameň. Neusilovala som ani o to, aby som v celej úplnosti predstavila vzájomné stretnutia, navzájom o sebe vytvorený obraz, charakter a intenzitu vzájomných stakov dnes v Barci vedľa seba žijúcich dvoch etník. V poslednej časti mojej štúdie sa však okrajovo venujem aj tejto otázke, ktorá vzhľadom k svojmu charakteru (zodpovedá koncu celého procesu) sa nedá obísť. 180
