L. Juhász Ilona: "Fába róva, földbe ütve…"A kopjafák/emlékoszlopok mint a szimbolikus térfoglalás eszközei a szlovákiai magyaroknál - Interethnica 8. (Somorja-Dunaszerdahely, 2005)
18. Magyar-szlovák helynévjegyzék és mutató
vanie náhrobných pomníkov, náhrobných znakov. Na mnohých miestach a čoraz častejšie sa objavujú v cintorínoch miest a dedín po celom Slovensku, a to už nielen v kruhu protestantov, ale aj katolíkov, ktorí chcú markantne vyjadriť svoju príslušnosť k maďarskému etniku. Kríž ako náboženský symbol vyryjú do stĺpu, ale stáva sa, že vrch stĺpu vyrežú vo forme kríža. Stretla som sa aj s prípadom, keď dva prvky obrovského kríža tvorili dva stĺpy, vyrezané v štýle rezbami zdobeného náhrobného stĺpu. Náhrobný stĺp ako označenie hrobu nechajú vyrezať obvykle príbuzným takých ľudí, ktorí sa aktívne zúčastňujú na kultúrnom, spoločenskom a politickom živote Maďarov na Slovensku, alebo samotný objednávateľ patrí do tejto kategórie. Prvoradým cieľom označenia hrobov v tvare vyrezávaného náhrobného stĺpu nie je zdôraznenie náboženskej, ale národnostnej príslušnosti. Okrem zriedkavých výnimiek tieto novodobé vyrezávané stlpy/náhrobné označenia sa neprispôsobujú tvaru a symbolom dávnejších alebo i súčasných náhrobníkov, vyskytujúcich sa v danom cintoríne a obvykle majú aj oveľa väčšie rozmery, často dosahujú i výšku 3 m, čím sa vynímajú spomedzi ostatných náhrobníkov. V Šamorľne na Žitnom ostrove postavili na pamiatku jedného zosnulého mladého muža obrovský kríž z dvoch stĺpov, podobných vyrezávaným náhrobníkom. Zhotovil ho výtvarník z Rimavskej Soboty, ktorý vyrezal mnoho pamätných stĺpov pre obce obývané maďarským etnikom na celom území Slovenska. Ústredná moc prvýkrát zasiahla do procesu stavania vyrezávaných pamätných stĺpov v čase tretej Mečiarovej vlády (1995-1998), preslávenej aj svojím protimaďarským postojom. V tejto dobe pre madärské etnikum na Slovensku poskytlo 1100. výročie príchodu Maďarov do Karpatskej kotliny dobrý dôvod na to. aby aj stavaním vyrezávaných pamätných stĺpov zdôraznili svoje právo na rodnú zem a označili lokalitu, v ktorej bývajú. Štátna moc vystúpila najmä proti objektom, na ktorých bol zobrazený madärský bájny vták turul a uhorská svätá koruna, schválením rozhodnutia, v zmysle ktorého boli pamätníky takéhoto charakteru, postavené na pamiatku milecentenária, odsúdené na odstránenie. Toto opatrenie vyvolalo veľký odpor u časti Maďarov, viacerí autori sa zaoberali touto témou v slovenskej tlači, vo viacerých prípadoch boli tieto príspevky publikované na titulných stranách. Články a reportáže o stavaní vyrezávaných pamätných stĺpov vyjadrujú názor vždy v mene celého maďarského etnika na Slovensku a prípadné poškodzovanie alebo iné negatívne javy chápali ako útok proti všetkým Maďarom na Slovensku. Tam, kde v zastupiteľskom zbore miestnej samosprávy sú prevažne poslanci maďarskej národnosti a primátor mesta alebo starosta obce je tiež Maďar, považujú postavenie pamätného stĺpu za prirodzené, nestretávajú sa s prekážkami. Vzťah slovenského obyvateľstva k vyrezávanému pamätnému stĺpu je jednotný v tom, že mu pripisujú madärský charakter, nepovažujú ho za svoj a aj na jeho odhalení sa zúčastnia len v zriedkavých prípadoch. Niektorí vyčítajú, že hoci aj oni sú obyvateľmi obce, pamätný stĺp je vyhotovený len pre Maďarov, aj jeho slávnostné odhalenie prebieha len v madärskej reči. Zatiaľ som sa stretla len s jediným prípadom, keď väčšina zastupiteľského zboru usadlosti hlasovala proti postaveniu pamätného stĺpu. Jedná sa o Sládkovičovo na Matúšovej zemi. odkiaľ bolo po druhej svetovej vojne vysídlených mnoho nemeckých a madärských rodín, čím sa podstatne zmenilo jeho národnostné zloženie. Otázku umiestnenia pamätného stĺpu nakoniec iniciátor, miestna organizácia Csemadoku, vyriešil tak, že ho postavili v susednej obci Malá Mača. Tento príklad jasne dokazuje, že aj slovenské obyvateľstvo vidí vo vyrezávanom pamätnom stĺpe madärský symbol a stretla som sa aj s názormi, ktoré ho považujú za nacionalistický prejav. Podotýkam, že v súvislosti so stavaním vyrezávaných pamätných stĺpov sa rozchádzajú aj názory madärských obyvateľov na Slovensku, avšak kritické a hoci aj dobromyseľné poznámky považujú zástancovia pamätných stĺpov za protimadärský prejav a zároveň aj za zradenie Madärov na Slovensku. 282
