Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)
II. Dejiny národopisného výskumu madarských oblastí na Slovensku
múzeu v Debrecíne. Použiteľné národopisné údaje v nich nenájdeme, poskytujú skôr dojmy, obraz sociálnej situácie. Aj keď nie rozhodujúcou mierou, ale predsa aj tieto putovania po krajine prispeli k úspechu národopisnej výstavy, ktorú Sarló otvorilo 27. novembra 1931 v Bratislave. O nej som sa už v súvislosti so zbierkou Jánosa Thaina zmienil vyššie. Preto tu len chronologicky pripomínam už podrobne predstavený návrh z roku 1931, ktorým členovia Sarló mienili vyriešiť národopisnú činnosť budúceho vedeckého výskumného ústavu. Až do rozpustenia Sarló v roku 1935 sme iné, s národopisom súvisiace údaje už neobjavili. Nemám vedomosti ani o tom, že by sa ktorýkoľvek z niekdajších mladých nadšených skúmateľov dediny aj naďalej vážnejšie zaoberal národopisom (Gyula Morvay je jediný, kto v staršom veku publikoval niekoľko výňatkov zo svojich výskumov z dvadsiatych rokov). Ako epilóg doteraz odznelého možno spomenúť dva údaje, ktoré sa voľne viažu k národopisným výskumom. Jeden sa vzťahuje na to, že po rozpustení hnutia, v lete roku 1935 sa v Gemeri uskutočnilo národopisno-sociografické putovanie jednej štvorčlennej skupiny (bývalí členovia Sarló). Novinová správa, ktorá vyšla po skončení tohto putovania, svedčí o zmiešaných sociograficko-národopisno-literárnych impresiách (Fehérváry 1935. Viď Fehérváry 1937). Na jar 1937 v kruhu československých maďarských študentov znovu ožil záujem o sociografickú prácu (a spolu s ňou, v akejsi zviazanosti aj o národopisnú). Chystali sa na výskumy v dedinách, zorganizovali prípravný seminár. Lajos Jócsik, niekdajší člen Sarló, v oduševnenom článku hodnotil túto novú iniciatívu a odovzdaním skúseností svojej vlastnej generácie sa snažil uchrániť mladých, výskumníkov hľadajúcich cestu od zbytočných slepých uličiek. Žiaľ nevieme, koľko z plánovaných prác sa v skutočnosti uskutočnilo, ale zoznam prednášateľov na prípravnom seminári a prejednávané tematické okruhy si v každom prípade zaslúžia, aby sme sa o nich zmienili. Medzi prednášateľmi nájdeme etnografov Antala Khína a Jánosa Mangu, ktorí „uskutočnili prednášky o konkrétnych úlohách sociografických výskumov, ďalej o vzťahu sociografie a spoločenských vied, o ľudovom zdravotníctve, o problémoch národopisného výskumu, o ľudovom umení, hudbe, staviteľstve a o význame a úlohách sociofotografie”. Chceli ich „v záujme zvýšenia záujmu o sociografické a národopisné výskumy” vydať aj knižne, čo sa nerealizovalo (Turczel 1982, 31-32). Na záver sa pokúsme vyvodiť ponaučenia. Našu analýzu môžeme sústrediť okolo nasledovných otázok: čo dalo hnutie Sarló maďarskej národopisnej vede, resp. aké miesto zaujíma v dejinách všeobecného maďarského národopisu i národopisného výskumu Maďarov na Slovensku? Na prvú otázku bude odpoveď dosť neistá, pretože na jednej strane predpokladá už sumarizované konkrétne výsledky výskumov. Nuž, ich zhromaždenie (ak vôbec nejaké výskumy boli), nebude bezproblémové. „Moje národopisné poznámky, denníky z putovných výskumov sa stratili počas prechodu frontu v roku 1945 v Bratislave” - píše vo svojich pamätiach Edgár Balogh a pokračuje: „nemôžem nalistovať šikovné kresby ceruzkou a uhlom Jenôa Nemesszeghyho 67
