Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)
II. Dejiny národopisného výskumu madarských oblastí na Slovensku
cia, „vyčkávací postoj”, na druhej strane oduševnenosť spätá s provincializmom. Tú možno považovať za osožnejšiu aspoň do tej miery, že dopomohla ku zveľadeniu zbierok. Je už len iróniou osudu, že práve tie múzeá utrpeli počas vojny a po nej najväčšie materiálne škody, v ktorých bola zbierkotvorná činnosť najaktívnejšia v predchádzajúcom období. 2.2. Mládežnícke hnutia a národopis Kým za najdôležitejšie výsledky našej muzeológie v medzivojnovom období možno vďačiť staršej generácii spred Trianonu, zatiaľ najvplyvnejšie národopisné udalosti tejto doby sa viažu ku generácii, ktorá vyrastala už v nových podmienkach, v československom školskom systéme. Pre toto obdobie bolo v celej Európe charakteristické vrenie mládežníckych združovaní, vyznávajúcich rôzne ideologické princípy. Nebolo to inak ani v prostredí vtedajšej maďarskej mikrospoločnosti v Československu. Stačí vyzdvihnúť príklad hnutia maďarských vysokoškolákov v Československu, Krúžok Svätého Juraja [maď. ‘Szent György Kör’] a z neho vziknutého hnutia Sarló, a to najmä pre jeho najvýraznejšie národopisné súvislosti. Literatúra o ňom by dnes už zaplnila knižnicu, sám som sa zaoberal národopisnými súvislosťami tohto hnutia (Liszka 1984; Liszka 1990a, 32-51). Ďalej sa pokúsim zhrnúť túto tému, čiastočne aj s revidovaním mojich práve spomenutých prác. Táto veľmi vplyvná iniciatíva maďarskej vysokoškolskej mládeže v Československu sa rozvinula podľa anglického vzoru z vtedy módneho skautingu. Treba vedieť, že toto hnutie vzniklo ako reakcia na spoločenské zmeny, ktoré nastali v dôsledku obrovského rozmachu priemyslu v druhej polovici 19. storočia. Čoraz intenzívnejšie napredujúce spriemyselňovanie, špecializácia, sústredóvanie veľkej časti obyvateľstva v mestách, priemyselných centrách pre čoraz väčšie davy sťažovalo, alebo dokonca znemožňovalo styk s prírodou; na druhej strane - v tesnej súvislosti s predošlým - jednotliví členovia, malé skupiny sa od seba čoraz viac izolovali, staré, na tradične vyrovnanej úrovni pôsobiace ľudské spoločenstvá sa rozpadli. Vážnym problémom začala byť aj zdravá výchova mládeže. Jedným z pokusov riešenia tohto problému bola iniciatíva, viažúca sa k menu generála Roberta Stephensona Smitha Baden-Powela. Ním založené skautské hnutie sa od roku 1908, keď bola publikovaná aj jeho kniha (Scouting for Boys) o teoretických základoch skautingu, snažilo vrátiť mládež žijúcu v mestskom prostredí znovu do prírody. Jeho cieľom bolo prostredníctvom pravidelných spoločných výletov, túr a táborov nielen spoznávanie prírody, ale aj rozvíjanie fyzickej zdatnosti a vynaliezavosti. Hoci toto a priori nepolitické hnutie charakterizovala vojenská disciplína, nechcelo vychovávať vojakov, ale zdravých mladých ľudí (Gergely 1989, 11-20). Treba poznamenať, že neskôr, najmä od začiatku tridsiatych rokov, sa aj toto hnutie, podobne ako mnoho iného, pokúsili privlastniť, občas úspešne, rôzne politicko-ideologické smery. Na jar roku 1925 vysokoškoláci študujúci v Prahe založili Krúžok svätého Juraja, ktorý čoskoro opustil líniu tradičného skautingu a vo svojej činnosti pokračoval na maďarských ľudovo-národných základoch. To samozrejme nebolo 59
