Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)

II. Dejiny národopisného výskumu madarských oblastí na Slovensku

Nemesszeghy, kresliar skupiny mladých, navštevujúcich naše dediny. Na výstave „popri drevených modeloch najstarších výrobných nástrojov prezentovali ľudové umenie Podunajskej nížiny aj pôvodné predmety vo svojich vývojových i od vývoja odklonených variantoch. Drevorezby a tkaniny, výšivky, charakteristický odev na jednej strane predstavovali .harmóniu prírodného človeka“, na druhej strane nezdravosť prvkov .panského pôvodu ' v dosť svojvoľnej a osobitej zmesi Naumannovej národopisnej teórie a marxizmu. Svet ľudových poverových predstáv .analyzovali“ a odhalili vystavené maľby Istvána Prohászku. Na otvorení výstavy sa zúčastnil aj István Györffy, významný budapeštiansky etnograf a uznanie, s ktorým prijal náš materiál, nám padlo dobre. Jeho pozornosť zaujal najmä martovský odev, zdobený aplikovanou výšivkou a zbierka strieborných gombíkov z Nových Zámkov” - spomína Edgár Balogh vo svojich memoároch (Balogh 1981, 295). Nuž, v citáte spomínaná zbierka strieborných gombíkov bola majetkom Jánosa Thaina, o čom svedčí list Edgára Balogha Zoltánovi Borossovi, správcovi debrecínskej zbierky Sarló, ako aj list Jenő Nemesszeghyho, adresovaný Jánosovi Thainovi (Liszka 1990a, 79-80, ako aj v neočíslovanej prílohe kópia listu Nemesszeghyho).

Pohľad na výstavu novozámockého múzea na konci 30. rokov 20. storočia (Fotoarchľv Vlastivedného múzea v Nových Zámkoch)

Po tejto malej odbočke sa vrátme znovu do Nových Zámkov. Môžeme konštatovať, že v meste bola pomerne hodnotná národopisno-lokálnohistorická zbierka, ako aj oduševnená skupinka lokálpatriotov, takže podmienky na založenie múzea boli čiastočne splnené. Výstava, usporiadaná v roku 1935 predovšetkým vďaka zanieteniu Albrechta Ludvika, Kázméra Saskóa, Bélu Szőkeho a Jánosa Thaina, sa potom naozaj stala jadrom dávno želaného múzea. Väčšiu časť vystavených predmetov aj tu predstavovala súkromná zbierka Jánosa Thaina, neskoršieho riaditeľa múzea.

56