Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)

II. Dejiny národopisného výskumu madarských oblastí na Slovensku

širokú verejnosť. On sám sporadicky tiež robil národopisný zber (v prvom rade formou nákupu predmetov), ale v tomto smere bola oveľa významnejšia činnosť Jánosa Mangu. Nemáme zatiaľ údaje, do akej miery sa múzeum podieľalo na príprave Maďarskej výstavy poľnohospodárstva, priemyslu a ľudového odevu [ ‘Magyar mezőgazdasági, ipari és népviseleti kiállítás’], usporiadanej v lete roku 1927. Oveľa neskoršia správa hovorí o tom, že v júni 1938 Jókaiho spolok spoločne s Maďarským kultúrnym spolkom na Slovensku [Szlovenszkói Magyar Kultúregyesület] v národopisnej sále múzea vystavoval martovské a nesvadské ručné práce a tkaniny pod názvom Výstava martovských a nesvadských ľudovoumeleckých prác.

Po prehľade činnosti múzeí s bohatou minulosťou predstavíme teraz prácu inštitúcií, ktoré vznikli už v nových podmienkach.

Medzi dvomi svetovými vojnami vyvíjali živú zberateľskú činnosť dvaja pedagógovia z Michaloviec. Svojou zbierkou chceli položiť základy budúceho Zemplínskeho múzea, ich úsilie však vyšlo nazmar (Vizdal 1982).

Úspešnejšie bolo - hoci príliš mnoho údajov nemáme ani o tom - snaženie levických lokálpatriotov, ktoré začalo v osemdesiatych rokoch 19. storočia. Pretože župné múzeum zriadili vtedy v Zlatých Moravciach, levické iniciatívy sa skončili fiaskom. Nakoniec sa podarilo v roku 1927 založiť Tekovské múzeum so sídlom v Leviciach. Základy tejto inštitúcie vlastne položila zbierka umeleckých predmetov Józsefa Nécseyho, významného levického zberateľa. Mimochodom, národopisné predmety Nécseyho súkromnej zbierky si podľa miestnych prameňov koncom 19. storočia pozreli a vysoko hodnotili aj Ottó Hermann, János Jankó a Vilibald Semayer (vid: Dano red. 2002)

Ak hľadáme korene zrodu Žitnoostrovského múzea v Šamoríne, nájdeme hneď dva dôvody. Takmer súčasne s jeho založením (1929) bol vydaný útly zväzok s názvom Csallóközi Múzeum, v jeho predslove miestny mecenáš múzea Zoltán Jankó píše, že pôvod myšlienky založenia tejto ustanovizne bol v šamorínskych prednáškach bratislavského Vedeckého spolku Uránia: spolok sa totiž „od svojho založenia snažil svojimi pravidelnými prednáškami s tematikou Žitného ostrova o to, aby pripravil pôdu pre budúce Žitnoostrovské múzeum... Múzeum bude stáť v službách predovšetkým mesta Šamorľna a dejín i prírodopisu Žitného ostrova, patriaceho k bývalej Bratislavskej župe, jeho ročenka a prípadne iné publikácie budú zhromažďovať materiál pre monografiu Žitného ostrova” (Jankó 1928, 89-90). To, že Žitnoostrovské múzeum obmedzilo svoju oblasť pôsobnosti v podstate na hornú časť Žitného ostrova, možno odôvodniť aj geograficky, ale zrejme tu spolupôsobila i skutočnosť, že si s komárňanským múzeom - s tichým súhlasom alebo na základe dohody? - takto rozdelili medzi sebou región. V každom prípade sa už v roku 1926 Ernő Zellinger, jeden zo zakladajúcich členov neskoršieho Žitnoostrovského múzea, obrátil na Gyulu Alapyho listom, v ktorom mu oznámil úmysel založiť múzeum a žiadal ho o odborno-metodickú podporu. Z tohto listu vysvitá i to, že Šamorínčania boli v kontakte aj s pracovníkmi Mestského múzea v Bratislave, spomedzi ktorých im odbornými radami pomáhal Ovidius Faust.

54