Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)

II. Dejiny národopisného výskumu madarských oblastí na Slovensku

2. Maďarský národopisný výskum na Slovensku v období medzi dvomi svetovými vojnami (1918-1938)

Hoci je nesmierne ťažké oddeliť jednotlivé dejiská realizácie národopisných výskumov, v záujme prehľadnosti sa predsa len zdá byť účelné, ak ďalej budem hovoriť zvlášť o vývoji národopisnej muzeológie, o národopisnej práci v rámci mládežníckych hnutí a nakoniec sa pokúsim cez niektoré periodiká analyzovať aj dobové národopisné písomníctvo (viď. Liszka 1990d).

2.1. Národopisná muzeológia

Hoci spracovanie dejín slovenskej muzeológie sa začalo až v posledných desaťročiach, predsa len máme k dispozícii súhrnné dielo, ktoré napriek tomu, že má skôr charakter náčrtu, môže aj nám slúžiť ako rukoväť (Rybecký 1983). Nasledovný prehľad však nemôže poslúžiť s „nárokom na úplnosť", veď poznatky o skúmaných múzeách sú veľmi kusé, nespracované a zväčša neusporiadané archívy, ako aj analýza niektorých súkromných zbierok z tohto pohľadu určite poskytne nejednotný obraz. Približne to som napísal vo svojom skoršom prehľade asi pred desaťročím (Liszka 1990a, 24), a ani dnes nemôžem povedať iné. V uplynulom období totiž prakticky nijaký nový dokument neuzrel svetlo sveta a nezrodila sa ani závažná práca o dejinách vedy.

Vyššie som už poukázal na to, že horúčkovité snahy o zakladanie múzeí na konci 19. storočia našli na bývalej Hornej zemi živnú pôdu. Vďaka tomu bolo v roku 1918 na území Slovenska 24 múzeí, a tento počet sa v období medzi dvomi svetovými vojnami zvýšil nad 30. Otázkou teraz je, koľko z nich pôsobí v oblasti obývanej Maďarmi. Viktor Szombathy v roku 1938 vedel o šiestich, pričom bratislavské a košické múzeá - čiastočne oprávnene - vynechal zo zoznamu (Szombathy 1938, 5-6). Z výpočtu chýba aj Hontianske múzeum v Šahách, ktoré zaniklo v roku 1922 a pre nás zato nie celkom nezaujímavý pokus o založenie múzea v Michalovciach (viď: Vizdal 1982). Spomenul však tri „obecné múzeá” (Tvrdošovce, Dubník, Hronovce).

Po otrasoch, spôsobených prvou svetovou vojnou a jej následkami, sa v celom duchovnom živote prejavovala apatia. Podobne aj v oblasti muzeológie vládla úplná stagnácia a len veľmi pomalé oživovanie. Už som spomenul, že Gyula Alapy ako jeden z prvých už v roku 1922 nabádal na aktívnejšie rozvíjanie múzejnej práce, ale - ako neskôr uvidíme - on sám sa vôbec nesnažil byť dobrým príkladom! Vo svojom článku presvedčivo argumentuje o dôležitej úlohe múzeí v celom duchovnom živote. Súri, aby v tých mestách (Nové Zámky, Šahy, Zlaté Moravce, Levice, Lučenec, spomenie aj podkarpatské Beregovo, zo zoznamu vynechal Dunajskú Stredu, Šamorľn, Galantu, Fiľakovo, Veľké Kapušany a Kráľovský Chlmec), kde ešte múzeum nie je, aby ho čo najskôr založili. Pri vymenovaní muzeálneho materiálu, ktorý sa má zbierať, venuje pomerne široký priestor pamiatkam ľudovej kultúry: „... maďarská dedina bohato oplýva muzeálnymi pokladmi z okruhu starého maďarského ľudového odevu, domácnosti, cir51