Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)

VIII. Lexikon významnejšich madarských etnológov a etnografikých zberatelov na Slovensku

titul doktora filozofie na budapeštianskej univerzite (1942). Po roku 1945 sa usadil v Maďarsku. Pôsobil ako riaditeľ Palóckého múzea v Balassagyarmaté (1949-1959), zástupca riaditeľa Národopisného múzea v Budapešti (1960-1963), potom až do smrti ako odborný spolupracovník Národopisného ústavu Maďarskej akadémie vied, kde bol niekoľko rokov vedúcim oddelenia. Hlavným predmetom jeho výskumu boli ľudové obyčaje, ľudová hudba, hudobné nástroje, ľudová umelecká tvorivosť. Zásadné výskumy v týchto oblastiach uskutočnil už počas svojho pôsobenia na Slovensku. Dôležitú úlohu zohrali jeho prednášky, odvysielané v maďarskom vysielaní bratislavského rozhlasu.

Marczell Béla (Malé Dvorníky, 14. 10. 1924)

Študoval na gymnáziách v Bratislave (1937) a v Dunajskej Strede (1938), gymnaziálne štúdiá ukončil maturitou v maďarskom Komáromé (1945). Na Univerzite Pétera Pázmánya v Budapešti získal učiteľské vzdelanie v odbore maďarčina-dejepis (1950). Učil na strednej škole v Dunajskej Strede (1951-1960), potom až do odchodu do dôchodku (1986) pracoval ako etnograf v Žitnoostrovskom múzeu, v rokoch 1960-1976 bol jeho riaditeľom. Pod jeho vedením bola vytvorená prvá stála expozícia tohto múzea a k jeho menu sa viaže aj zriadenie viacerých žitnoostrovských pamätných domov ľudového bývania. Bol spoluzakladateľom, neskôr predsedom Maďarskej národopisnej spoločnosti v Československu (1969-1972). Jeho práce populárnovedeckého a informačného charakteru (venované v prvom rade tematike žitnoostrovských zvyklostí a sveta tamojších povier) sú publikované v spravodajoch dunajskostredského múzea, ako aj v domácej i maďarskej kultúrnej tlači a v odborných časpisoch. Je čestným členom Národopisnej spoločnosti Maďarov na Slovensku.

Mártonvölgyi László; Martinček (Turčiansky Svätý Martin, 5. 11. 1910 - Nitra, 11. 11. 1984)

Stredoškolské štúdiá absolvoval v Nitre, Pápe a Šahách, potom vyštudoval právo na Univerzite Komenského v Bratislave. Následne pôsobil ako právnik v Nitre. Významná je najmä jeho činnosť kritika a recenzenta, ale systematicky sa venoval aj zhromažďovaniu povestí z okolia Nitry, ktoré - v prepracovanej forme - vydal v niekoľkých zväzkoch.

Méryová, Margita; Tóthová (Tvrdošovce, 1. 10. 1936)

Maturovala na komárňanskom gymnáziu s maďarským vyučovacím jazykom (1954), potom sa venovala pedagogickej činnosti (1954-1961). Neskôr diaľkovo ukončila štúdium etnológie na Univerzite Komenského (1963-1968). Pôsobila ako odborná referentka pre oblasť národopis Ústredného výboru Csemadoku (1961-1983), potom pracovala v Národopisnom ústave Slovenskej akadémie vied (1983-1993). V súčasnosti je zamestnankyňou maďarského vysielania Slovenského rozhlasu, kde pracuje ako redaktorka seriálu programov s národopisnou tematikou (1988-). Významné vedecké výsledky dosiahla v prvom rade v mapovaní a v súhrnnej prezentácii krojov Maďarov, žijúcich na

419