Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)

VIII. Lexikon významnejšich madarských etnológov a etnografikých zberatelov na Slovensku

sa venuje najmä dejinám poľnohospodárstva, so zvláštnym zreteľom na tradičné vinohradníctvo.

Fehérváry Magda; Nagy (Trstice, 6. 8. 1954)

Maturitu zložila na Gymnáziu s vyučovacím jazykom maďarským v Komárne (1973), potom pokračovala v štúdiu na Univerzite Lóránda Eötvösa v Budapešti v odbore etnológia-dejepis (1973-1978). Tamtiež obhájila titul PhDr. (1988). Pracovala v komárňanskom Štátnom oblastnom archíve (1978-1983), neskôr v tamojšom Podunajskom múzeu (1984-1991). Od roku 1991 pôsobí ako učiteľka na Učňovskej a strednej odbornej škole v maďarskom Komáromé, kde od roku 1997 aj trvalo žije. Zastávala funkciu podpredsedníčky Národopisnej spoločnosti Maďarov v (Česko)Slovensku (1990-1997). Zaoberala sa v prvom rade problematikou tradičného hospodárenia, o čom publikovala samostatnú knihu a viaceré kratšie práce. Pozornosť si zaslúžia aj práce analyzujúce ľudové povery a obyčaje z okolia Komárna.

Gaálová, Ida; Šťastná (Nové Zámky, 10. 11. 1948)

Zmaturovala na Strednej odbornej škole papierenskej v Ružomberku (1968), potom získala diplom v odbore etnológia a história umenia na Univerzite J. E. Purkyné v Brne (1974), tam obhájila doktorát (1988). Pracovala v Podunajskom múzeu v Komárne ako etnografka (1973-1992), neskôr v tom istom múzeu na Oddelení pre výskum a dokumentáciu maďarskej národnostnej kultúry ako historička umenia (1992-). Zaoberá sa otázkami ľudového bývania, interiérov, tradičného hospodárenia a domáckej výroby. Jej práce sú uverejnené v domácej maďarskej i slovenskej odbornej tlači.

Gágyor József (Vinica, 15. 3. 1941)

Zmaturoval v Šahách (1958), potom získal diplom na Vysokej pedagogickej škole v Bratislave (1960). Učil v Tomášikove (1960-1969), potom v Sládkovičove (1969-1972), neskôr sa stal riaditeľom osobitnej školy v Tomášikove (1972-1992), resp. základnej školy v Mostovej (1992-). Hlavnou oblasťou jeho záujmu sú ľudové rečňovanky a detské hry, ale venuje sa aj výskumu lokálnych dejín a nárečí. Svoje práce publikuje v domácej tlači, vychádzajúcej v maďarskom jazyku.

Géczi Lajos (Mokča-Kryšov, 30. 5. 1926)

Strednú školu navštevoval v Užhorode (1938-1944), dostal sa do sovietskeho zajatia, odkiaľ sa vrátil domov v roku 1949. Maturoval na Strednej odbornej škole ekonomickej v Prešove (1952). Potom, až do odchodu do dôchodku v roku 1987, učil vo Veľkých Kapušanoch. Popritom diaľkovo vyštudoval učiteľstvo základného stupňa s aprobáciou maďarčina-ruština (1956), následne získal osvedčenie stredoškolského profesora (1959). Národopisnému výskumu sa začal intenzívnejšie venovať po odchode do dôchodku. Je autorom vynikajúcich prác v prvom rade z oblasti ľudovej slovesnosti, v jeho rámci najmä o ľudových

415