Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)
VII. Sumarizovanie výsledkov, výskumné úlohy a perspektívy
povstáva otázka, či je vôbec ešte možné zozbierať vierohodný materiál metódou investigatfvneho získavania informácií od pamätníkov, ktorej v etnografii prislúcha centrálne postavenie, a spoliehať sa na pamäť informátorov. Na túto otázku zjavne neexistuje jednoznačná odpoveď, veď sú také tematické okruhy, kde je to možné, a sú aj také, kde je to ťažšie. László Kosa v roku 1986 na budapeštianskej bilaterálnej slovensko-madärskej konferencii, hovoriac o etnokultúrnych procesoch najnovších dejín Maďarov na území Slovenska, kládol v tejto súvislosti otázky a formuloval výskumné úlohy: „... musím povedať, že ako obyvatelia Maďarska, tak aj obyvatelia Slovenska (rovnako Slováci i Maďari) sa zaujímali v prvom rade o tradičnú sedliacku kultúru a už menej o najnovšie a v dnešných dňoch sa odohrávajúce procesy a javy, smerujúce do budúcnosti. Platí to aj o mne, veď aj ja som päťkrát absolvoval zberateľskú výpravu po Slovensku v rámci spoločného vedeckého programu na podklade vzájomnej madärsko-slovenskej dohody. Ale počas bádania o tradičnej kultúre a problémoch jej výskumu v rámci prác v teréne nemohla mojej pozornosti ujsť vážna otázka, ktorá je - podľa môjho názoru - rovnako dôležitá na Slovensku ako v Maďarsku: aká kultúra zaujme miesto tradičnej kultúry?" (Kosa 1987b, 219) Slová Lászlóa Kosu v tom čase nenašli poslucháča. Nezačal sa nijaký výskum súčasnosti, nijaká odborná výskumná práca, ktorá by bola zahrnula do okruhu skúmaných tém aj širšie spoločenské vrstvy (v zátvorke však treba spomenúť, že napriek tomu sa v slovenskej etnológii v ostatných dvoch desaťročiach, ale najmä od zmeny spoločenského systému po roku 1989, objavuje stále významnejší etnologický smer skúmajúci súčasnosť, a v jeho rámci výskum národopisu jednotlivých miest). Takto som si aj ja v súhrne, tvoriacom kostru tohto diela, vytýčil za cieľ pojednať najmä o javoch tradičnej ľudovej (rozumej v prvom rade: sedliackej) kultúry. Samozrejme som sa snažil do textu začleniť aj malé množstvo dostupných súčasných údajov, resp. vedomostí o inej než sedliackej, ostatným spoločenským vrstvám vlastnej populárnej kultúre. V nasledujúcich riadkoch si však načrtnime kostru toho, ktoré smery výskumu, ktoré úlohy, čakajúce na vyriešenie, sa predo mnou črtajú po procese zhromažďovania materiálu pre vyššie uvedený súhrn. Myslím teraz na centrálne problémy, ktoré sa všeobecne týkajú výskumu, veď značné množstvo konkrétnych problémov výskumu som rozobral už na predchádzajúcich stránkach. Ich počet by samozrejme bolo možné pri troche snahy rozširovať takmer donekonečna. Treba vypracovať ideu, cieľ etnografického výskumu maďarskej kultúry na území Slovenska. Nemyslím tým akýsi osobitný výskumný cieľ či metodiku, vlastnú špeciálne výskumu slovenských Maďarov, veď také neexistujú a ani nie je potrebné, aby existovali. V európskej etnológii však jestvujú smery (výskum interetnických vzťahov, interkulturálna komunikácia atď.), ktorých výsledky by boli nepochybne využiteľné aj v podmienkach maďarského národopisného výskumu 408
