Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)

VI. Historické členenie populárnej kultúry 20. storočia

kol niekedy v polovici 19. storočia v severnej časti Nemecka v protestantských kruhoch (ak máme byť celkom presní, jeho prvá konkrétna stopa pochádza z roku 1850 z Hamburgu), a potom sa postupne rozšíril smerom na juh, najprv medzi protestantskými (veľko)mešťanmi, priemyselnými robotníkmi a až s istým oneskorením v sedliackych kruhoch, potom po prvej svetovej vojne ojedinele a po druhej svetovej vojne už hromadne aj medzi bavorským a rakúskym katolíckym obyvateľstvom. V Karpatskej kotline sa objavil úplne zriedkavo vďaka tu žijúcim Nemcom medzi dvoma svetovými vojnami, a potom sa s ním stretávame od konca šesťdesiatych rokov ako s „dovozom” z NDR, najmä v Maďarsku. Jeho skutočné rozšírenie na našom území však možno dokumentovať až po zmene zriadenia v roku 1989. V maďarských domácnostiach južného Slovenska sa rozmohol pod vplyvom rôznych západných televíznych staníc, pohľadníc, kvetinárstiev a v neposlednom rade katolíckej cirkvi, najmä medzi inteligenciou a podnikateľmi, čo do polohy skôr v západnej časti krajiny (ďalšie podrobnosti s literatúrou viď: Liszka 2000a).

Podobným spôsobom došlo aj k rozšíreniu adventných kalendárov. Vďaka cukrárenskému priemyslu sa na slovenskom trhu už v prvej polovici 80. rokov 20. storočia (zrejme ako dovoz z NDR) objavili bonboniéry pre deti s dvadsiatimi štyrmi otvárateľnými okienkami (za každým okienkom sa skrývala čokoládka). Pod vplyvom rôznych časopisov najnovšie aj rodičia vyrábajú svojim deťom najrozličnejšie adventné kalendáre (v tvare vianočného stromčeka, domčeka atď.). Tento zvyk však má v meštianskych kruhoch zrejme aj dávnejšiu tradíciu. Tak to aspoň naznačujú riadky Sándora Máraiho, narodeného v roku 1900v Košiciach, ktorý vo svojom diele s názvom Štyri ročné obdobia, po prvýkrát vydanom v roku 1938, takto spomína na decembre svojich detských čias: „Ako deti sme si v prvý decembrový deň na hárok papiera nakreslili modrou a zelenou ceruzkou vianočný stromček, ktorý mal tridsaťjeden vetvičiek. Každé ráno sme s búšiacim srdcom označili, akoby odlomili, jednu vetvu tohto symbolického stromu. Takto sme sa približovali k očakávanému sviatku” (Márai 2000, 219).

Azda ešte zložitejšou a citlivejšou témou je zodpovedanie otázky, či mal vznik samostatného Slovenska merateľný vplyv na formovanie populárnej kultúry slovenských Maďarov. Je isté, že maloroľníci, ktorí svoje výpestky (zeleninu, ovocie) pôvodne zhodnocovali v prvom rade v českých a moravských oblastiach krajiny, sú po predelení bývalého Československa no-1993 - dnešok

Slovenské a globalizačné vplyvy v nápise na pohostinstve v Kolárove (foto József Liszka, 2001)

392