Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)
VI. Historické členenie populárnej kultúry 20. storočia
jednej z predchádzajúcich kapitol (V: 5). Aj z toho vidno, aký je život folklórnych žánrov zložitý a ako je možné pochopiť ho v jeho úplnosti len komplexným rozborom. Fakt, že maďarských chlapcov po roku 1920 odvádzali už k československému vojsku, sa azda najzjavnejšie odzrkadľuje v našich ľudových piesňach. Ide samozrejme v podstate len o formálne zmeny, veď došlo zväčša iba k aktualizácii textov novodobých ľudových piesni', ktoré vznikli dávnejšie, počas existencie monarchie, počas prvej svetovej vojny, s ohľadom na zmenené podmienky (zmenili sa mená kasárnľ, namiesto Františka Jozefa sa spomfna Masaryk, napríklad v piesni o kasárni v Hradci Králové, zaznamenanej Ivánom Nagyom v roku 1998 v Baloni, alebo v piesni o topoli na Masarykovom dvore, zaznamenanej Tiborom Ágom v roku 2000 v Pribeníku). Zoltán Ujváry upozorňuje na objavenie sa betlehemov továrenskej výroby. V Levároch sa plechový betlehem z obchodu objavil v roku 1919, keď ho z Prahy dal doviezť Lajos Horváth. On sám na to spomína takto: „Bol veľmi pekne maľovaný, s Jezuliatkom, betlehemskou maštaľou, okolo horeli sviečky. Na vrchu mal privarené dva zvonce. Nad nimi sa na ostrej ihle krútili štyria anjelici. Všetci štyria držali v ruke malú paličku. Keď som zapálil sviečky, teplo rozhýbalo krídelká anjelikov, anjelikovia chodili dokola a štrngali palicami, ktoré mali v rukách. Navrchu sa trblietala betlehemská hviezda. Keď sme betlehem dostali, nevedeli sme ho zložiť, potom ale prišiel do dediny vandrujúci hodinársky majster, a ten ho zložil." (Ujváry 2000a, 69) 1938-1945 Po presunoch hraníc v roku 1938 postihol miestne obyvateľstvo celý rad zmien a vplyvov zvonka a zhora (čiastočne som sa o nich zmienil v jednej z predchádzajúcich kapitol). Na znovu pripojených územiach sa objavil zástup etnografov z „rodnej krajiny”, ktorých cieľom bolo zozbierať v dovtedy zanedbávaných maďarských oblastiach bývalého Slovenska dostupný národopisný materiál o „ľudovej kultúre”, samozrejme v prvom rade o jej archaizmoch. Pokiaľ viem, nezaoberali sa (alebo len veľmi zriedkavo) otázkou, či, a ak áno, aký vplyv mala na túto „ľudovú kultúru” dve desaťročia trvajúca československá vláda. Rovnako nemáme súhrnné vedomosti (nanajvýš ojedinelé údaje a tušenia) o tom, nakoľko sa zmenili životné podmienky, každodenná existencia obyvateľstva oblastí, pričlenených k Maďarsku. Časť českých, moravských a slovenských kolonistov, ktorí sa v tejto oblasti usadili v dôsledku československej pozemkovej reformy z roku 1919, dobrovoľne opustila svoje ešte nedobudované sídla, kým iní (najmä Slováci, ktorí jednoducho nemali kam ísť, lebo všetok svoj hnuteľný aj nehnuteľný majetok predtým speňažili) sa snažili nájsť si svoje miesto aj v podmienkach nového štátneho usporiadania. Napriek tomu v roku 1939 začali už hromadnejšie opúšťať svoje nové domovy. Statky bez gazdov by sa logicky mali dostať do vlastníctva maďar381
