Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)
VI. Historické členenie populárnej kultúry 20. storočia
torín, hoci boli obce, kde si prisťahovalci založili vlastné cintoríny (napríklad Senec, Gbelce). Popri tom pozemková reforma a z nej vyplývajúce rozdelenie veľkostatkov urýchlili v tomto regióne zánik pastierstva a extenzívneho chovu dobytka. Základná vojenská služba mala za následok dokonca ešte aj zmeny v tradičných stravovacích zvyklostiach, hoci je zrejmé, že tu zohrali úlohu aj reštaurácie, obchodníci atď. Vojenská prísaha maďarských nováčikov pri delovej lafete ozdobenej bustou T. G. Masaryka v roku 1934 (Archív Výskumného centra európskej etnológie v Komárne) Varené jedlá z kysnutého cesta sa v ľudovom jedálničku slovenských Maďarov objavili prakticky po roku 1918. (V okolí Bratislavy možno ojedinele aj skôr.) Z výskumov Moniky Bodnárovej vieme, že v Turnianskej Novej Vsi tento druh jedla „spoznali v ostatných desaťročiach, po 30.-40. rokoch 20. storočia. Robí sa z kysnutého koláčového cesta, ale nepečie sa, lež varí nad parou. V hrnci, na ktorý sa priviaže plátenný obrúsok, sa nechá zovrieť voda. Na obrúsok sa naukladajú pagáčiky povykrajované z cesta, prikryjú sa misou, aby sa buchty v pare uvarili. Parenie trvá asi 10-15 minút. Potom sa buchty posypú kakaom alebo orechami s cukrom a pokvapkajú roztopeným maslom, prípadne sa môžu ochutiť lekvárom. Takto pripravený múčnik sa nazýva parené alebo české buchty. Guľky a knedle sú aj v slovenskej kuchyni novým javom. Knedle sú obľúbeným jedlom najmä na rakúskom, bavorskom a českom území, v slovenských oblastiach sa rozšírili niekedy na prelome 19. a 20. storočia, ale najmä po prvej svetovej vojne. Aj na našom území začali byť známe v tomto období, mnohé gazdinky ich po prvýkrát pripravili na prosbu svojich synov, manželov, prichádzajúcich z vojenskej služby, a neskôr sa ich príprave naučili aj ostatné” (Bodnár 1988, 742-743; Manga 1939, 212). Údaje z Gbeliec zas svedčia o tom, že obohatenie miestneho jedálnička o karfiol, jeho úpravu vyprážaním tiež možno 379
