Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)
V. Územno-historické členenie Madarov na Slovensku
V spomínanom regióne sa používali rozličné typy vozov. Najrozšírenejšie boli ľahké vozy s rovnými bočnicami. V dedinách, špecializovaných na rôzne lesné práce, vytvorili aj osobitné typy vozov. Takým bol ‘kosolyó’, určený na prepravu železnej rudy. Ten sa do Rudná dostal zo susedných slovenských obcí. Bočné dosky tohto voza boli upevnené štyrmi podperami a silné kovanie umožňovalo jeho používanie aj na prepravu ťažších nákladov. Päť až osem metrov dlhé vozy na drevo (fáskocsľ), sa popri ich pôvodnom účele používali aj na prepravu sena a obilia (Borossová 1976, 138-140; Paládi-Kovács 1999a; Paládi-Kovács 1999b, 354-356). O nosení nákladu ľudskou silou, pomôckach a spôsoboch, ktoré sa pri tom používali, sa môžem zmieniť na základe výsledkov vlastných výskumov, opierajúc sa o príklady z Hontu, Gemera (povodia Blhu, Rimavy, Čremošnej, ďalej z Kečova, Ardova a Rudnej), ako aj z povodia Bodvy. Pritom by som rád zdôraznil, že existuje celý rad dôležitých publikácií, ktoré sú prameňmi poznatkov o transportných pomôckach a spôsoboch, typických pre tento región. Väčšina z nich sa síce týka susedných oblastí, ležiacich na území Maďarska, ale ich údaje sú významné aj pre nás (Paládi-Kovács 1973a; Paládi-Kovács 1973b; Paládi-Kovács 1976; Paládi-Kovács 1999b, 348-372 atď.). Tak ako všade na severe maďarskej jazykovej oblasti (a v susedných slovenských, ukrajinských a iných oblastiach), aj v spomínanom regióne bola najdôležitejšou pomôckou, ktorú pri prenášaní nákladu používali ženy, ‘batyuzó lepedő’ (plachta, zaväzovaná do uzla, batoha). Z hrubého plátna zhotovená plachta štvorcového tvaru, opatrená v štyroch rohoch šnúrami na zaväzovanie, má aj v oblasti Palócov nespočetne veľa pomenovaní. Viažu sa jednak na funkciu, ale poukazujú aj na určité vnútorné súvislosti ('pacókos’, ‘porcos’, ‘hamvas’, ‘ponyus’, Tiruha’, trótu’ atď.). Názov používaný pre náklad uviazaný na chrbát v plachte, zhotovenej z hrubého plátna, bol v tejto oblasti ‘batyu’ alebo ‘batu’ (batoh). Vďaka širokému využitiu pri rozličných činnostiach, počnúc donášaním úrody z chotára domov počas zberu ovocia a kukurice až po nosenie uhlia, našla táto plachta uplatnenie v mnohých oblastiach hospodárenia. Jej obdoba, zhotovená z jemnejšieho plátna, bez šnúr na Muž s plachtou pri zbere ovocia v Rudnej (foto József Liszka, 1991) 315