Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)

V. Územno-historické členenie Madarov na Slovensku

Pracovný postup viazania snopov. Rekonštrukcia (foto József Liszka, 1989)

„V 70. - 80. rokoch 19. storočia ... sa obilie skladovalo v obilných jamách, sýpkach (Verem’) na konci dediny. Vrchná časť jamy, ‘krk’, bola úzka. Naspodku vykopali veľkú oblú jamu, ktorú vyhladili otepmi slamy. Po vymlátení obilia ním jamu naplnili, dieru navrchu starostlivo upchali slamou na ochranu pred dažďom. Tu steny jamy neboli vystlané slamou. Do jednej obilnej jamy sa zmestilo 500-600 kg, ale do niektorých až 10 q úrody. Každý druh obilia uskladňovali vo zvláštnej sýpke.

K úrode sa dostávali cez ‘krk’ jamy, ktorý mal takú šírku, že sa cezeň zmestil iba jeden človek a ’nyakas szakajtó’ (špeciálny kôš na tento účel). Človek, ktorý sa spustil do jamy, naložil kôš a druhý ho vytiahol na lane von.

Miesto, kde sa niekedy nachádzali obilné sýpky, je dávno zastavané, ale tú časť dediny dodnes nazývajú Vermek, Sýpky."

(Leľa: Gudmon 1994, 105)

V nasledujúcom texte sa bližšie prizrime obrábaniu ornej pôdy v Rudne, v dedine, ktorej obyvateľstvo žilo vo výrazne odlišných prírodných a hospodárskych podmienkach. Trojpoľné využívanie chotára tu bolo bežnou praxou až do kolektivizácie poľnohospodárstva. Pestovala sa tu v prvom rade raž, jačmeň, ovos a zemiaky. Pokúsili sa aj o pestovanie kukurice, ale s neveľkým úspechom. Kedže kvalita ornej pôdy bola zlá, veľký dôraz sa kládol na hnojenie. Polodrevený pluh aj tu po druhej svetovej vojne nahradili železným pluhom továrenskej výroby. Pri sejbe obilnín sa používal až do 30. rokov 20. storočia obrus (Vetőabrosz’). Prvá, trinásťradová sejačka sa dostala do dediny okolo roku 1930. Väčšie sejačky

308