Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)
V. Územno-historické členenie Madarov na Slovensku
■;* o°r:cc 1 u CO 'j0ofc c -ou - 0 ■ C ^ O c ^ V C 'A v O^5 ç o * <* S\f f\OOTi(,6Vy/)l? /■> 6v ^ ^ o Cc^rri£ *°ooa & V^1ä*V*So «: P„o% siOoJ % •?o,"oŕo<ioj o OO ..O ÖP ^ V CKiU0 C-/» f» 4 <■"££ “V'aLZZ-L'} 'Yyttv ~_V ^ O rtdV'y^QO ijO «cortvco O fj u ° c - 0 o • lJ> C. Oú o 1*A$> q íí c- Kv ôO/O,. c H »Vo\ Ä3r ? 0 G „ °.V< '10" ^,0o„*Co _ . výšivky si však možno povšimnúť aj skoršie, renesančné a barokové prvky. Miestne dievčatá sa učili techniku dierkovej výšivky v celkom mladom veku. Táto práca sa vo všeobecnosti považovala za zimné zamestnanie. Dievča na vydaj si muselo vyšiť nielen vlastné kusy oblečenia, ale vlastnoručne vyšilo aj vestu pre svojho nastávajúceho. Okrem toho nevesta musela darovať ženíchovi aj „chlpatú šatku” (‘szőrkendő’), ktorá sa po svadbe stala majetkom mladomanželky. Pri vyšívaní výbavy pomáhali mladuche aj rodinné príslušníčky, veď ešte aj v chudobnejších rodinách bolo veno relatívne bohaté. Dcéra rodiny vlastniacej dva akre pozemkov dostala napríklad do vena 10-15 sukieň, 5-6 záster (z toho jednu vyšívanú), 25 plátnových košieľ (‘szőttes ing’), dve šnurovačky, 4-5 šatiek na hlavu (z toho dve vyšívané) a dve vyšívané šatky na plecia. Na bohatstvo zásoby motívov kolíňanskej dierkovej výšivky poukazuje aj pestrosť názvoslovia jednotlivých zdobných prvkov: ‘kis szivankó’ ('kis csillag’ - hviezdička), hustá hviezda ('sűrű csillag’), pšeničný klas (‘búzakalász’), srdcová hviezda (‘szívescsillag’), jahodový list (‘eperlevél’), ‘szivankó’, trojzubý fúrik (‘háromágú taliga’), štvorzubý fúrik, päťzubý fúrik ( ‘négy’-, ‘ötágú taliga’), viedenské koleso ( ‘bécsikerék’), srdce ( ‘szív’), osemcípa hviezda (‘nyolcágú csillag’), „močenie vola” (‘ökörhugyozás’), pagáč (‘pogácsa’), páví chvost (‘pávafark’) a zvláštna hviezda ('rendkívüli csillag’) (Dodekné 1981). Motív výšivky z Podzoboria (Kocsis 1994, 76) Motív výšivky z Podzoboria (Kocsis 1994, 23) 277