Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)

V. Územno-historické členenie Madarov na Slovensku

vchodom obytného domu, nazývaného ‘botiv’ alebo ‘gádor’. Strešná konstruk cia bola tradične drevená. Ako strešná krytina sa používal šindeľ (‘zsindeľ) a ražná slama (‘kece’, ‘kice’, ‘zsuptetô’ - slamená strecha). Väčšina obytných domov pozostávala z dvoch alebo troch miestnosti' (izba - pitvor - komora).

Murovaný sporák v letnej kuchyni rodinného domu postaveného v 30. rokoch 20. storočia v Jelenei (foto Ilona L. Juhász, 2001)

Pre výstavbu bolo typické, ze stresna konštrukcia bývala na strane obrátenej do dvora mierne predĺžená, čo chránilo stenu pred dažďom. Neskôr bolo zvykom túto čast aj čiastočne vyplniť, dokonca zosilniť aj guľatinou a strechu na dvochtroch miestach podoprieť stĺpmi. Z tohto potom vznikol pre oblasť typický tienený vchod a veranda (tornác’, ‘hambiť), ktorú v neskoršej fáze zvyčajne úplne obstavali stenami. Takýmto spôsobom mohli popri prednej izbe (‘első szoba’) vytvoriť ďalšiu miestnosť.

Hoci sa koncom 19. a začiatkom 20. storočia teleso pece (‘siskó’) väčšinou nachádzalo v prednej izbe a jeho otvor na kúrenie a vývod dymu siahal do pitvora (‘pitar’), v dedinách na severe oblasti ešte aj v druhej tretine 20. storočia poznali archaickejšľ spôsob kúrenia, hranatú, tzv. slovanskú pec bez komína (Morvay 1980, 152). Stavala sa mimo-Železný plot zo 60. rokov 20. storočia v Pohraničiach (foto Hona L. Juhász, 2000)

270