Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)

V. Územno-historické členenie Madarov na Slovensku

oblečenľ v krojoch, nesú aj žatevný veniec a nový chlieb. Žatevný veniec a chlieb posväcuje farár (Hála 2000, 337-339).

Tento región je obzvlášť bohatý na drobné sakrálne pamiatky. Nápadný je veľký počet pocestných krížov. Stopy ich stavania možno sledovať od konca 18. storočia prakticky dodnes. Čo do formy sú im podobné cintorínske veľké kríže. Takých možno v cintorínoch jednotlivých väčších obcí (Bohatá, Gbelce, Strekov, Dvory nad Žitavou) nájsť hneď niekoľko. V obciach obývaných reformovanou väčšinou, kde žije aj rímskokatolícka menšina, stojí zväčša len jeden veľký kríž na cintoríne. V Búči, kde nemajú rímskokatolícky kostol, sa pri tomto kríži konajú aj sväté omše pri príležitosti väčších cirkevných sviatkov. Medzi sochami svätých prevažujú plastiky sv. Floriána, sv. Vendelína, ako aj sv. Jána Nepomuckého. Rozšírené sú aj sochy Panny Márie a Svätej Trojice, ako zaujímavosť možno spomenúť niekoľko sôch sv. Anny (Marcelová, Veľký Kýr) alebo sochu sv. Tekly (Trnovec nad Váhom).

Zvyky a obyčaje

Zvyklosti viažúce sa k dôležitým životným medzníkom organicky zapadajú do systému zvyklostí oblastí, ležiacich na západ od analyzovanej oblasti. Nájde sa však niekoľko črt (napr. zakladanie ohňa na svitaní po svadobnej hostine), ktoré svedčia skôr o súvislosti tohto regiónu s palóckymi oblasťami.

Svadobné koláče z Martoviec (foto József Liszka, 1995)

Pokiaľ ide o obyčaje viažúce sa ku kalendárnym sviatkom, aj pre tento región je charakteristické obrovské množstvo vešteckých praktík, resp. praktík zameraných na štedrosť prichádzajúceho roka. Vo Svodíne dievčatá pred vydajom na svätého Andreja pred spaním (po celodennom pôste) odriekali vtipnú modlitbu.

260