Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)
V. Územno-historické členenie Madarov na Slovensku
V Trnovci nad Váhom dosiahol významné rozmery chov husľ. Sedliaci predávali vykŕmené husi miestnym podnikateľom, ktorí ich ďalej dodávali do rozličných oblasti' krajiny. Táto činnosť znamenala veľmi dobrý vedľajší' zdroj príjmov pre väčšinu trnoveckých rodľn (Danter 1993, 73). Poľnohospodárstvo Hoci na veľkostatkoch a majeroch bola poľnohospodárska produkcia na úrovni modernej doby už v polovici 19. storočia, poľnohospodárske metódy, považované za tradičné, sa zachovali s väčšľmi-menšľmi časovými rozdielmi až do prvej polovice 20. storočia. Tradičnú štruktúru poľnohospodárstva tohto regiónu a tunajšie metódy obhospodarovania pôdy sa pokúsim charakterizovať na príklade Gbeliec a Tvrdošoviec. Asi polovicu chotára, obkolesujúceho Gbelce, obhospodarovali miestni gazdovia (druhá polovica patrila k veľkostatku Pálffýovcov), ktorých pozemky ležali roztrúsené na častiach chotára s rozličnou kvalitou pôdy. V prvom desaťročí 20. storočia bolo ešte zaužívané potrojné striedanie sejby, spojené s úhorovaním. Úhor orali v lete, aby „burina neťahala zem”. Na jeseň (v októbri) úhor znova poorali pred zasiatím pšenice. Po pšenici sa do pôdy sial jačmeň alebo nejaká krmovina. Úhorovanie sa najdlhšie udržalo na pozemkoch s pôdou slabšej kvality. Úhor už po prvej svetovej vojne nahrádzali kukuricou. Poriadok siatia sa teda upravil takto: pšenica -^jačmeň, krmoviny kukurica -> pšenica Nátlakové úhorové hospodárenie sa však aj tu zachovalo zhruba do polovice 20. storočia. Keď bolo v roku 1952 založené jednotné roľnícke družstvo, jednotlivé parcely zorali. Tým, ktorí okamžite nevstúpili do družstva, boli pridelené severne položené parcely s pôdou slabej kvality, ale tu už samozrejme neprichádzalo do úvahy striedanie sejby alebo nátlakový systém (podrobnejšie viď: Liszka 1992b, 33-38). Žatvu pšenice väčšinou začínali okolo polovice augusta. Keď „ukazoval tvár tupý koniec pšeničného zrna", ktorý podľa Tvrdošovčanov zobrazuje Pannu Máriu „sediacu na stoličke a držiacu na kolenách svojho synčeka”, mohlo sa začať so žatvou. V každom prípade sa už mohlo začať so žatvou na sviatok Navštívenia Panny Márie (2. júla - ‘Sarlós Boldogasszony’). „Nech máš hocijaké obilie, na druhý deň po Navštívení Panny Márie doň môžeš zaťať kosu”, verili Tvrdošovčania (Morvay 1982, 28). Súčasným národopisným výskumom sa už v tomto regióne nepodarilo vypátrať stopy kosenia obilia kosákom. Používalo sa kosisko výlučne s jednou rúčkou ('egykocsos kasza’). Tradičnou metódou získavania zrna bolo vytláčanie. Do dvadsiateho storočia však prežilo zväčša len v spomienkach, hoci Gyulovi Morvaymu sa ho ešte v 20. rokoch 20. storočia podarilo pomerne podrobne opísať (Morvay 1929). 246
