Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)

V. Územno-historické členenie Madarov na Slovensku

architektonickú štruktúru dediny. Pred odvodnením oblasti dedinu ročne aj tri až šesťkrát zaliala voda. Vtedy sa na prepravu používali člny - na člnoch sa chodilo k susedom, na člne sa dopravoval zosnulý na cintorín. Edite Félovej v roku 1942 Martovčania rozprávali, že po tom, ako spustili rakvu do hrobu, niekto sa na ňu musel postaviť, kým ju zahádzali zemou, ináč by ju bola voda vyniesla z hrobu. V povodí potoka Paríž (v prvom rade v okolí Gbeliec a Novej Viesky) vznikli rozľahlé močiarne plochy porastené tr'stím. Pestovanie a speňažovanie tŕstia (ešte na začiatku 20. storočia aj rybolov) predstavovalo pre obyvateľov dôležitý vedľajší zdroj príjmov. Tunajšie močaristé jazero (Parížske močiare), o jeho plávajúcich ostrovoch ako prvý referoval Matej Bel, bolo v priebehu minulých storočí niekoľkokrát odvodnené, aby sa získala orná pôda (Gyurikovics 1839; Kis 2000, 185-193). Do dnešných dní sa znova naplnilo a od roku 1990 je chránenou krajinnou oblasťou.

„Podľa miestnych obyvateľov sa ostrovy niekoľkokrát spojili a potom znova oddelili. V čase, keď sme sa tam zdržiavali my, plávali oddelene. Veľký bol asi 1000 krokov vzdialený od menších, ktoré sa nachádzali neďaleko vedľa seba. Vošli sme s člnom do jazera, ale keď sme chceli ísť ďalej, museli sme prejsť popri ostrove, označovanom ako prostredný, ledva sme však našli cestu medzi vodnými rastlinami. Horko-ťažko sme sa priblížili k veľkému ostrovu, ktorý bol síce kruhového tvaru, ale jedna jeho časť bola celom blízko k pevnine. (...) Vystúpili sme na ostrov. Zem sa kolísala, otriasala pod našimi nohami, ale ako sme postupovali dopredu, naše kroky sa stávali istejšími. Zazreli sme niekoľko kôp sena a pohľad na ne na nás pôsobil posmeľujúco. Jediný spôsob, ako sme mohli ostrov zmerať, bolo obísť ho dookola a odkrokovať jeho obvod. Ale kým sme chodili po ostrove, vietor - kde sa vzal? - tak zavial náš čln medzi tŕstie, že sme sa k nemu nevedeli nijako dostať. Hodnú chvíľu sme čakali, kým náš čln vyslobodil vzdušný vír. Ako som spomínal, merania sme úspešne dokončili. Podľa miestnych obyvateľov bol vietor príčinou viacerých sporov medzi Gbelcami a Novou Vieskou. Často sa stávalo, že najväčší ostrov, hnaný juhovýchodným vetrom, sa zachytil v časti jazera, patriacej k Novej Vieske, a keď sa zdvihol severný vietor, znovu ho odplavilo na územie Gbeliec, kde mohol v hlbšej vode voľnejšie plávat.

Obyvatelia Gbeliec a Novej Viesky sa často škriepili kvôli senu, kedže kvôli vetru seno odplavilo raz do Gbeliec, raz do Novej Viesky. Nakoniec sa dohodli, že seno patrí tej dedine, na území ktorej sa ostrov práve zdržuje. Stalo sa však aj to, že v čase kosenia ostrov kotvil vo vodách patriacich k Novej Vieske, takže jeho obyvatelia pokosili seno, kým ho však stihli pozbierať a odviezť domov, silný severozápadný vietor zahnal ostrov, spolu so senom, na územie patriace Gbelciam. Tamojší si seno pekne odviezli domov. Kým ostrovy takto putujú, nie sú tieto dve dediny schopné vyriešiť sporné otázky.

My sami sme o plávajúcich ostrovoch nielen počuli, ale ich pohyb sme aj videli."

(Gbelce: Matej Bel 1731. Cituje: Kis 2000, 117-118)

V strednej časti regiónu, zhruba v trojuholníku Nové Zámky - Svätý Peter - Dvory nad Žitavou, spestrujú obraz krajiny mohutné, sprašovité kopce, umožňujúce vinohradníctvo na piesočnatom teréne. Tento terén praje aj pestovaniu zeleniny.

234