Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)
V. Územno-historické členenie Madarov na Slovensku
Mladí si vybrali aj vhodný klát. V deň chodenia s klátom sa potajomky dostanú do domu, kde sa oblečú a vyparádia sa. Keď sú už hotoví, dajú sa na cestu po dedine. Vpredu kráča chlap s prvým drúkom, po ňom nasleduje nevesta a ženích spolu s harmonikárom (v 30. a 40. rokoch chodili so skupinou ešte gajdoši), s pisárom a s chlapom, ktorý nesie so sebou kôš na sliepky. Rad uzatvára ťahač klátu a druhý chlap s palicou. Niektoré staršie údaje potvrdzujú, že voľakedy bol v skupine aj Turek zo slamy. Skupina na ulici napredovala s huncútsky veľkým krikom a vošla do každého otvoreného dvora. Od gazdinej mládenci dostali niekoľko vajec, prípadne klobásu, zriedkakedy aj peniaze. Pisár tieto dary starostlivo zapísal do zošita. Na konci chodenia s klátom zozbierané Postava z fašiangovej obchôdzky vo Vlčanoch (foto József Liszka, 2001) Postava z fašiangovej obchôdzky vo Vlčanoch (foto József Liszka, 2001) jedlo skonzumovali počas zábavy (‘pocita’). Zvyk udržiava pri živote viacero skupín a zúčastňujú sa ho mladí rímskokatolíckej a reformovanej konfesie v rovnakej miere. Ba svoj podiel na tejto zábave majú aj evanjelickí Slováci, ktorí sa sem nasťahovali po druhej svetovej vojne z Maďarska. Počas fašiangových slávností v rokoch 1990 a 1991 navštívili jednotlivé časti dediny štyri skupiny ťahačov klátu: prvú skupinu tvorila mládež obecnej časti Szilvás, druhú členovia miestnej organizácie Socialistického zväzu mládeže, kým tretiu vyslúžili vojaci a štvrtú členovia roľníckeho družstva na dôchodku. V roku 2001 chodilo po obci už šesť skupín. Ich odev bol v podstate totožný s opísaným odevom. Bádateľom sa určitý čas podarilo sprevádzať dve skupiny. Členovia jednej robili obrovský hluk so svojimi cengajúcimi palicami a pískaním, avšak nič nehovorili. Mládenci druhej skupiny (oblečení podobne, a tiež s cengajúcimi palicami), ale už spie-230
