Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)

V. Územno-historické členenie Madarov na Slovensku

viac-menej neformálnej časti podujatia sa oslávenci zúčastnili spoločnej slávnostnej večere, na ktorú nadväzovali neformálne rozhovory a tanec. Oslavy boli témou v dedine a rodine aj po týždňoch (Nagy 1994. Porovnaj Nagy 1999). Stretnutia vekových skupín boli podobné aj vTešedíkove. Popri päťdesiatnikoch tu oslavovali aj šesťdesiat-, ba i štyridsaťročných. Oslávencom poslali ozdobnú pozvánku, a tľ sa podujatia zúčastnili spolu s manželmi, respektíve manželkami. Pri tejto príležitosti mali podpísať vyzdobenú matriku a na pamiatku od štátneho vedenia obce dostali aj dary. Treba pripomenúť, zdá sa, že po zmene systému v roku 1989 sa tieto stretnutia vekových skupín postupne vytratia z praxe obcí a komunít. Kalendárne oslavy určovali aj na Matúšovej zemi pracovné príležitosti hospodárskeho roka a cirkevné sviatky. V prvej polovici 20. storočia na Mikuláša boli obchôdzkové zvyky v maskách. Mládenci, oblečení za Mikuláša (s červeným kuželovitým klobúkom na hlave a s bradou z ľanovej kúdele) a za Krampusa (so železnými vidlami alebo reťazou v ruke, v čiernej maske a s veľkým červeným jazykom) rad radom navštevovali domy s malými deťmi, kde po otázkach či boli dobrí alebo či sa vedia modliť, ich obdarili orechmi, jablkami a cukríkmi.

So začiatkom kalendárneho roka súvisí aj v tomto regióne veľmi veľa zvyklostí (zdravice) a povier. Tieto organicky zapadajú do materiálu väčšieho regiónu.

„2. januára gazdiná sedliackeho domu stojí v pozore. Skúma, kto bude ten cudzí človek, ktorý ako prvý vkročí do domu.

Keď prvý cudzinec, ktorý vstúpi do domu, je žobrák, veru gazdiná stratí všetku svoju nádej, vtedy je všetko darmo. Vtedy už sedliačka-matka, ktorá má dcéru, si je istá, že sa jej dcéra v tom roku nevydá, lebo žobrák - chtiac-nechtiac - to vymodlí od mimozemských a ľudské osudy určujúcich mocností na celý rok. Avšak je oveľa horším znamením, keď 2. januára, teda v druhý deň roka je prvým návštevníkom domu žobrácka alebo iná žena.

Žena totiž znamená hojnú reč a škaredé klebety, je schopná toho, aby s nepravdivými, ba klamlivými správami prenasledovala nevinné dievča - ktoré vzala na svoj jazyk - do trpkých rozpakov a až k smrti.

Avšak dobré veští, ak prvým hosťom je muž zo susedného domu. Znamená to, že sa dievčina v danom roku vydá, a aj to, že v dome bude po celý rok hodne peňazí. Preto je muž v tento deň srdečne vítaným hosťom aj v dome, v ktorom niet nevydatej dievky.

Takýto dôležitý je v poverách 2. januárový deň.

A práve preto 2. januára, lebo skamenelé zvyklosti diktujú, aby na Nový rok nijaký človek nešiel do cudzieho domu, lebo v tom prípade bol po celý rok nútený žiť medzi cudzincami, ďaleko od svojich blízkych, od rodného hniezda.

Prvý januárový deň je dňom sedenia doma."

(Sellyei 1957, 425)

Ku koncu fašiangového obdobia aj v niektorých obciach Matúšovej zeme patria obchôdzky v maskách, spojené so zbieraním peňažného daru. Takýto sprievod nazývajú tyúkverő’, respektíve chodenie s klátom. V prípade Hrubého Šúru (Mórocz 1972), Kajalu, Váhoviec, Žihárca sú k dispozícii údaje o živých fašian228