Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)
V. Územno-historické členenie Madarov na Slovensku
čriedy býkov - ktorá pri poloextenzívnom chove bola na pastvinách od jari do jesene - ráno zvieratá vyhnali na pastviny, odkiaľ sa vrátili až večer (Danter 2000, 165-166). „V Reči bol voľakedy povestný chov oviec a konľ. Avšak kone nielen chovali, ale s nimi aj obchodovali. Na okolľ vykupovali vysilené ťažné zvieratá. Na dobrých pastvinách pekne vylepšili ich stav a na blízkych rakúskych a moravských trhoch ich za dobré peniaze predali. Na pastvinách však vychovávali aj dobrý dobytok a veľa prasiat. Ešte na konci dvadsiatych rokov pastier obce ráno trúbou vyháňal dobytok kráčajúci z dvorov a pastier svíň dlhou trúbou z volského rohu zvolával stádo svíň.” (Cséplő 1995, 29) HolubniK z Kajale (Thain-Tichy 1991, 93) Je potrebné zmieniť sa aj o chove hydiny, ktorá vo väčšine obcí Matúšovej zeme slúžila nielen na uspokojenie vlastných potrieb, ale umožňoval aj predaj nadbytočných produktov (porovnaj Morvay 1992, 41-49). Obyvatelia Dlhej nad Váhom predávali židovským sliepkarom, navštevujúcim obce, najmä husi, sliepky a kačice (porovnaj Szanyi 1993, 45). Diakovčania, Tešedíkovčania a Žihárčania kupovali húsatá, resp. hydinu na chov spravidla v žitnoostrovskom Kolárove, kde kúpili aj päťdesiat-šestdesiat kusov. Tešedľkovskľ kupci chodili po uliciach Kolárova a vykrikovali: „Máte húsatá na predaj?” Nakúpené húsatá dopravili domov v špeciálnych košoch pletených z prútov vŕby a namontovaných na bicykloch. Husi doma vykŕmili, potom ich predali na šalianskych a prešporských trhoch, respektíve zabitú a očistenú hydinu dopravili svojim židovským objednávateľom do Bratislavy a Brna. Včelárstvo zohrávalo v regióne tiež dôležitú rolu, rôzne vylepšenia sa relatívne rýchlo rozšírili. V Kráľovej pri Senci dokumentuje toto remeslo s veľkými tradíciami včelársky skanzen. 217
