Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)
V. Územno-historické členenie Madarov na Slovensku
Vzhľad obcí na Matúšovej zemi často spestrujú menšie a väčšie jazerá, ktoré vznikli na miestach baní hliny, potrebnej na nabíjanie surovej (váľkovej) tehly (Diakovce, Trstice, Tešedíkovo, Vlčany, Žihárec). Pozemky boli orientované obvykle kolmo na os ulice. Obytný dom (izba - kuchyňa - izba) spolu s komorou a maštaľou - ktoré boli umiestnené za obytným domom - sa dostali pod jednu strechu. Za nimi trošku ďalej nasledovala kôlňa, a potom chliev pre ošípané a hydinu. Rad budov uzatvorila stodola 'pelvás' (chliev pre ošípané a hydinu bol často situovaný na priľahlej strane pozemku, zhruba na jednej úrovni s kôlňou a stodolou). Majetnejší gazdovia si vybudovali oproti obytnému domu, na druhej strane dvora letnú kuchyňu (alebo pec na chlieb pod holým nebom), ale tie sa rozšírili najmä v druhej štvrtine 20. storočia. V ich blízkosti boli umiestnené aj vahadlové studne alebo studne s valcom a kolesom. Kvôli veľkorodinnej štruktúre sa vytvorili aj dlhé dvory. Na jednom dvore stálo za sebou aj päť-šesť obytných domov. V Reči takéto usporiadanie pozemkov nazývali 'szoros'. Ako sme už spomenuli, stavebným materiálom obytných domov bola predovšetkým hlina. V regióne nájdeme nabíjanú alebo skladanú lepenicu takisto, ako aj vypletané steny. Od počiatku 20. storočia sa čoraz častejšie používala válková a surová tehla a od polovice storočia pálená tehla. Domy so strešnou konštrukciou sochového krovu so slemenom pokrývali trstinou. Škridla ako krytina strechy je v regióne zhruba od polovice 20. storočia, teda od počiatku používania tehly a stavby nosnej trámovej strešnej konštrukcie. Obytné domy mali tradične trojité členenie: predná izba, pitvor a zadná izba. Jeden z charakteristických sedliackych domov so sochovým krovom so slemenom možno v súčasnosti navštevovať ako dom ľudovej architektúry v Šali, ktorý je v správe galantského múzea. Miesto kameň, tehla kameň, tehlový základ, hlina, nepálená tehla nepálená tehla, hlinená stena drevo, iné steny škridla, bridlica, plechová strecha šindeľ, doštená strecha trstinová, slamená strecha 1900 1910 1900 1910 1900 1910 1900 1910 1900 1910 1900 1910 1900 1910 Dolné Saliby23 26 56 45 276 286 2 1 57 83 234 216 66 59 Tešedíkovo7 15 20 45 553 561 3 68 176 139 99 373 349 Váhovce 247 139 5 40 59 159 12 24 71 108 179 195 73 59 Šaľa 43 63 187 165 247 296 1 3 41 168 202 156 235 203 Trnovec nad Váhom 72 47 25 53 139 183 1 2 42 94 42 51 153 140 Tabuľka č. 6: Štatistický prehľad všeobecne používaného stavebného materiálu v niekoľkých vybraných obciach Matúšovej zeme. Hospodárstvo Koristné hospodárenie Medzi obyvateľmi Trstíc a okolitých obcí je dodnes známy pojem nádszegi pákó, ktorý svedčí o rybárstve spojenom s niekdajšími tunajšími močariskami (Danter 215
