Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)

V. Územno-historické členenie Madarov na Slovensku

„Dávny národný odev, zvyky a morálku si zachovali len poľnohospodári nazývam' furmanskými gazdami. Sú nefalšovanými predstaviteľmi pravého komárňanského meštianstva. Charakterizuje ich mužná vážnosť, priamosť; falošnosť a pretvárka sú vzdialené ich srdcu; majú krotký pohľad, ale istá chmúrna zádumčivosť sedf na ich dobrej maďarskej tvári. Statne sedia na koni. Pri sviatočných príležitostiach si vytvoria bandérium, pod vedením vlastného kapitána a vlajkonosiča idú do sprievodu. Ich odev je parádny. Kožušinová baranica, zdobená orlím alebo volavčím perím, širokou striebornou reťazou zopätý dolomán prehodený cez plece, krátky kabát zdobený šujtášom, zamatová vesta s filigránovými striebornými gombíkmi, maďarské nohavice a nazberané kordovánové čižmy tvoria ich odev. Samozrejme, že k ich sviatočnému odevu nemôžu chýbať ani ostrohy s veľkým hrebeňom a fringia so širokou čepeľou. Celý ich odev je zhotovený z tmavého súkna. Za riadnych okolností furmanský gazda nosí bekeč so striebornými filigránovými gombíkmi, vestu so striebornými gombíkmi a maďarské nohavice. V zime či v lete je to jeho odev. Superovia, rybári a pltníci tiež nosia taký odev, ale namiesto maďarských nohavíc majú široké, v páse nazberané gate. Zvláštny ženský odev tu už nie je; len niekolko starých matrón sa ešte drží starej komárňanskej módy”.

(Takáts 1899, 238)

207