Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)

V. Územno-historické členenie Madarov na Slovensku

sochy svätcov (najmä svätý Vendelín a svätý Ján Nepomucký, ďalej Panna Mária), ako aj prľcestné kríze, ďalej (často ich možno odvodiť pravdepodobne zo stredovekých koreňov) obrazové stĺpy a poľné oltáre.

Atraktívnejšie a na základe dnešného stavu bádania postihnuteľnejšie prejavy ľudovej viery sa viažu ku katolíckemu náboženstvu. Pútne miesta tohto regiónu sú Báč-Svätý Anton a Jánošíková. Zo strany katolíckeho obyvateľstva bolo významné aj navštevovanie dôležitejších pútnych miest okolitých krajov (Bratislava- Hlboká cesta, Šaštín, Trnava, Mariazell, Ráb atď.).

Chýrne boli komárňanské procesie na deň Božieho tela, na ktorých sa s veľkou pompou zúčastňovali aj remeselníci mesta (Bihary 1996, 86-93).

„V pôvodnej forme s niekdajším leskom oslavujú v Komárne rľmskokatolľci Boží deň. Je to najväčší sviatok v Komárne. Vozy v meste už v predchádzajúci deň navozia k domom topoľové vetvy, ktorými obyvatelia bez rozdielu náboženstva ozdobia steny svojich domov. Cestu, po ktorej ide procesia (‘prosseczió’), vysypú čerstvo pokosenou, voňavou trávou a kvetmi. Cechy si vynesú z kostolov svoje obrovské zástavy s deviatimi-jedenástimi žrďami a zoradia sa v určenom poradí. Žrde zástav sú ovešané krásnymi hodvábnymi vlajkami a kytičkami. Keď sa zástup pohne, majstri si položia žrde zástav na plecia, a tak idú za zvukov hudby pekne po poriadku. Najhrubšiu kormidlovú žrď zástavy nesie hlavný majster ,atyamaster', ale nie na pleci ako ostatní, lež v rukách. Úplne vpredu idú tesári s

198

Drevená socha spútaného Ježiša z 18. storočia z kaplnky v Šamorľne (foto József Liszka, 2000)

Kaplnka postavená v r. 1933 v Šamorľne (foto József Liszka, 2000)