Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)

V. Územno-historické členenie Madarov na Slovensku

začiatku 20. storočia mali komárňanskí' stolári stále viac objednávok na malé tulipánové truhlice, kým záujem o veľké truhly na výbavy postupne klesal. V tejto dobe si už niektorľ zákaznľci nechávali robiť truhly aj z tvrdého dreva (dub alebo orech). Po prvej svetovej vojne lacné továrenské výrobky, ako i hospodárska kríza spôsobili zánik komárňanského stolárskeho remeselníctva. V rokoch 1926-27 združením v družstve sa snažili zabezpečiť si živobytie a v ich obchode v Jókaiho ulici sa ešte roky predávali tulipánové truhly. Pre nedostatok záujmu však boli nútení zastaviť svoju činnosť (Kecskés 1978, 158-164).

„Najvýznamnejším centrom výroby maľovaného nábytku, predovšetkým truhiel, bolo Komárno. Po rôznych skorších štýlových smeroch, ktoré sa objavili v 18. storočí (...) na začiatku 19. storočia prevládol klinovitý vruborez - zvlášť charakteristické sú dynamické, úzke listy a svojrázne tulipány - ktorý buď obopína ako rám maľovanú výzdobu, alebo úplne zapĺňa jednu alebo dve polia truhly (...) V druhej polovici storočia čoraz viac ustupuje plastická výzdoba na úkor maľovaných vencov drobných kvetín. Po trase lodí naložených komárňanskými truhlicami, presnejšie v okruhoch navštevovaných jarmokov sú všade zreteľné komárňanské štýlové vplyvy. A kým stolári, vyrábajúci nábytok zo smrekového dreva inde, napríklad v Kapuváré v Sopronskej župe práve tak ako (...) v Szekszárde alebo Fadde v župe Tolna (...) zdobili povrch nábytku len maľovaním, pozdĺž Dunaja prednú stranu truhlíc dekorovali rezbou prevažne v duchu komárňanských vzorov a v kvetinovej výzdobe je tiež v širokom okruhu zreteľný vplyv Komárna.”

(Csilléry 1972, 61-62)

Vyrezávané mangle zo Žitného ostrova (Zo zbierok Žitnoostrovského múzea. Archív Výskumného centra európskej etnológie v Komárne)

Komárňanskí stolári sa okrem truhlíc samozrejme venovali aj iným produktom. Takými boli interiéry kostolov. Prácu komárňanských majstrov možno obdivovať na maľovanom kazetovom strope rímskokatolíckeho kostola v Szentsimone z roku 1650, na maľovanom drevenom strope kalvínskeho kostola z roku 1728 v obci Vilonya, ako i na zariadení kalvínskeho kostola z roku 1746 v Mezőcsáte (Kecskés 1978, 165-166).

S čulým obchodom s drevom a s plavebnými možnosťami súvisí aj rozkvet druhého chýrneho komárňanského remesla, a to profesie lodných tesárov. Historické údaje dokazujú, že zakladateľmi komárňanskej tradície stavby lodí boli talianski majstri z 15. storočia. Napriek tomu lodných tesárov nazývali nemeckým výrazom ‘súperi’. V tureckých časoch sa stavba lodí v Komárne špecializovala na dobové vojnové lode, neskôr postupne začali zhotovovať nákladné lode, člny a lodky. Smrekové drevo a väčšiu časť

190