Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)

V. Územno-historické členenie Madarov na Slovensku

Podstatou lodného mlyna je, že celé mlecie zariadenie je pripevnené na dvoch člnoch. „Na jednom bola mlynica a na druhom bolo pripevnené lešenie, ktoré držalo druhý koniec hriadeľa vodného kolesa. Lodný mlyn bol upevnený buď z oboch brehov, alebo z jedného a niekedy bol zakotvený o dno rieky (...) Lodné mlyny mali viaceré výhody. Neboli statické, dali sa ľahko presúvať, a takto vhodne využívať silu riečneho prúdu. V období, keď mlynu hrozilo nebezpečenstvo (ľady, vysoké vody), dal sa mlyn vytiahnuť na breh a rozobrať. Najviac lodných mlynov na Žitnom ostrove bolo v 2. polovici 19. storočia.”

(Magula 1980, 9-10)

Rekonštrukcia lodného mlyna na Malom Dunaji pri Kolárove (foto Ilona L. Juhász, 2000)

Na začiatku 19. storočia na Dunaji pri Bodíkoch pracovalo ešte štrnásť veľkých lodných mlynov (Baranyay 1911, 41), na konci storočia pri Sape nemenej ako 29 (Marczell 1983d, 2). Na jednej pohľadnici Kolárova, pochádzajúcej z prvých desaťročí 20. storočia, možno vidieť ešte päť lodných mlynov na Malom Dunaji. Do dneška sa v tomto regióne nezachoval ani jediný lodný mlyn. Bývalá Okresná pamiatková správa v Komárne prišla v roku 1980 s myšlienkou rekonštrukcie lodného mlyna z Radvane nad Dunajom, ktorú realizovali v roku 1983 Slovenské lodenice v Komárne. Projekt vypracovali na Fakulte architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Lodný mlyn je dnes v majetku Združenia ochrancov Dolného Žitného ostrova, stojí na Malom Dunaji pri Kolárove a slúži ako pohostinské zariadenie a centrum voľného času (Ondrejka 2003, 67).

Kedže lodné mlyny prekážali a ohrozovali lodnú dopravu, počnúc 18. storočím rôzne zákony a nariadenia zakazovali ich činnosť na tých úsekoch riek, na ktorých bola aj lodná doprava. Preto lodné mlyny postupne premiestnili na breh

188