Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)
V. Územno-historické členenie Madarov na Slovensku
Štvrtok na Ostrove) sa tieto moderné náradia objavili o niekoľko rokov skôr než vo východnej časti regiónu. Pri kosení obilia, predovšetkým pšenice, už pomerne skoro, na prelome 19.- 20. storočia oproti žatiu kosákom prevládlo kosenie kosou. Na Žitnom ostrove sa v prvej polovici 20. storočia používala kosa s dvomi rúčkami. Zo spôsobov získavania zrna dominovalo tlačenie, hoci - najmä v okrajových oblastiach - sa vyskytlo aj mlátenie. Z opisu Ferenca Silia vieme, že do Štvrtka na Ostrove napríklad chodili v druhej polovici 19. storočia slovenskí žatevní robotníci, ktorí tu zostávali až do zimy a v priestranných stodolách mlátili obilie. Spôsoby získavania zrna mlátením a tlačením postupne vystriedala mláťačka s gepľom na konský pohon. „Vyspelejšou pracovnou metódou bolo mlátenie mláťačkami, poháňanými gepľom (...) Gepeľ ťahalo 4 alebo 6 koní, chodiacich dokola. Točivú silu pomocou ozubeného prevodu prevádzali na mláťačku. Tú tvorila asi 130 cm vysoká skriňa z dosiek s otáčavým bubnom. Obilie do neho podávali ručne, slama, úhrabky a obilie vypadávalo spolu spod bubna. Zrno ako najťažšie spadlo naspodok, ale vytriasli ho pomocou drevenej vidly aj zo slamy a úhrabkov. Takto oddelené obilie bolo potrebné preosiať. Jačmeň sa musel ešte očistiť v mažiari alebo železným drvičom. Na tento účel použili aj tzv. sekáč ‘S’, ktorý neskôr pri príprave krmiva používali aj na krájanie repy". (Štvrtok na Ostrove: Sill 1996, 227-228) Prvé, parnou silou poháňané mláťačky sa po celom Žitnom ostrove objavili tiež v poslednom desaťročí 19. storočia. V prvých desaťročiach 20. storočia sa už takmer v každej väčšej obci vytvorili mláťačkové spoločnosti, ktoré gazdom vymlátili obilie za .podiel '. Objavenie sa nových strojov sprostredkovane dokazuje aj veľká popularita balady o dievčati, ktoré spadlo do mláťačky (porovnaj s podobnou podkapitolou, predstavujúcou Matúšovu zem!). „Smrteľné nešťastie pri jednej mláťačke v Nových Košariskách. V utorok poobede pri mlatobných prácach jedného hospodára v Nových Košariskách sa stalo smrteľné nešťastie, Mária Daniš, 21-ročné dievča z Nových Košarľsk, sa pri podávaní snopov tak nešťastne pošmykla, že sa dostala do bubna podávača. Bubon jej celkom odtrhol ľavú nohu. Ked uvideli nešťastie, zastavili stroj a nešťastnej robotníčke poskytli prvú pomoc, tá však ešte pred príchodom sanitky z Bratislavy vykrvácala. Polícia počas vyšetrovania zistila, že nešťastie spôsobila chýbajúca doska. Na základe toho strojníka zatkli a odviezli na bratislavskú prokuratúru.” (Somorja és Vidéke 1934/31, 2) Obilie po celom Žitnom ostrove uskladňovali prevažne v obilných jamách. Zhotovovali sa obvykle jamy hruškového tvaru. V Podunajských Biskupiciach kopali jamy Slováci zo Sásovej na dvore oproti vchodovým dverám a vystlali ich slamou. V Okoličnej na Ostrove zhotovovali dvojaké jamy: hruškového tvaru, ktorú vyhĺbili na ulici pred domom (‘szájas verem’) a hrobové jamy, ktoré vykopali v plevniku (‘rôjtôkverem’). Oba typy vystlali slamou (Füzes 1984, 101). 186
