Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)

V. Územno-historické členenie Madarov na Slovensku

je rovnaký. Od Veľkého Medera smerom na Dunajskú Stredu je už iný, počnúc odtiaľ už používajú ikavé nárečie.

Prírodné prostredie

Žitný ostrov bol pred úpravou vodných tokov a meliorizačnými zásahmi na konci 19. storočia územím s mimoriadne bohatým vodstvom. Krajinu členili mnohé bočné ramená, spestrovali menšie či väčšie jazerá a pramene. Tivadar Ortvay vo svojom diele, v ktorom sa zaoberá starým vodopisom Uhorska a dokladá údajmi do konca 13. storočia, vymenúva stovky jazykových údajov (predovšetkým staré miestne a chotárne názvy), poukazujúcich na niekdajšie bohaté vodstvo ostrova (Ortvay 1882, I: 224-236. Viď: Magula 1981). V 18. storočí len v chotári Veľkého Medera spísali viac ako tridsať jazier! (Pod názvom „4 Tónak elosztása az 1789-dik esztendőben " sa nám zachovali aj názvy týchto jazier, ako napríklad Hollómiilér, Heczer nagytó, Mélynagytó, Alsónagytó, Szabószigeti nagytó, Kígyósmillér, Jánosmillér, Kőmillér atď. - Baranyay 1911a, 93). V chotári obce Tôň tiež miestne názvy (Kis Ered, Érmellék, Tanyér/Tanyiér, Úszó) zachovávajú pamiatku na starý vodný svet (Baranyay 1911a, 13). Na druhej strane v dobe pred melioráciou určovalo obraz krajiny aj mimoriadne rozmarne sa vinúce, tucty ostrovov vytvárajúce koryto Dunaja. Napríklad v roku 1822 rieka vytvorila v chotári obce Bodíky viac ako tridsať ostrovov (Kúr 1933, 32). Zrejme na toto mimoriadne vodné bohatstvo poukazuje slovný zvrat ‘csallóközi szerencse' (žitnoostrovské šťastie), ktorý sa na základe výskumu Gergelya Czuczora, publi171