Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)

I. Úvod

chádzajú. Kým totiž pre rôzne národopisné smery je objektom skúmania ľud, zatiaľ pre antropologické školy je to samotný človek, čo samozrejme nezname­ná, že tradičné národopisné smery sa nezaoberajú človekom, jeho duchovnými a materiálnymi produktami. Pretože predmet skúmania tejto práce a jej doteraj­šie výskumy sa v zásade nevykonávali antropologickými metódami', ale pros­triedkami tradičnej národopisnej vedy, odhliadnem od antropologických rozborov a pokúsim sa o prehľad národopisných chápaní' pojmu ľud. V podstate neexistuje konsensus v národopisnom posudzovaní kategórie ľud, veď je možné ho definovať z viacerých hľadísk (národné, spoločenské, dokonca i psychické), a tie sa zas nemusia nevyhnutne prekrývať. Zároveň chá­panie pojmu ľud y európskej etnológii (typu Volkskunde) a národopisu, zaobera­júceho sa mimoeurópskymi kultúrami (typu Völkerkunde) môže byť čiastočne alebo úplne odlišné (viď: Bausinger 1999; Elwert 1999; Hófer 1988; Kosa 1980). Aj v maďarskom hovorovom jazyku (ale aj v iných jazykoch) má výraz ľud niekoľko významov”. Môže znamenať národy sveta (maď. világ népei), ľud jed­nej krajiny (populus), t. j. jej celé obyvateľstvo, prípadne len jeho určitú, nižšiu spoločenskú triedu, vrstvy (vulgus), ale často sa používa aj ako synonymum moderného národa: napr. maďarský ľud (viď. MnyÉSz 5: 180-181). Popritom cel­kové posúdenie ľudu môže byť „pozitívne” i „negatívne" (viď: Weiss 1946, 3-6). Keď sa pozrieme na dejiny európskej národopisnej vedy (vied), môžeme kon­štatovať, že v určitej svojej vývojovej fáze tiež prezentovali výpočet vyššie spo­menutých chápaní ľudu. Iné chápal pod ľudom Ján Čaplovič alebo Pál Hunfalvy, ako chápe povedzme Károly Viski alebo Gyula Ortutay, Béla Gunda či Tamás Hofer a Attila Paládi-Kovács.j „Lud má širší význam než národ. Lud Maďarska pojíma v sebe všetkých obyvate­ľov štátu, ale tľ sa delia na toľko národov, koľko jazykov vládne v krajine. Jazyk je hlavným znakom národa, preto národnosť je nositeľom všetkého, čo je preň prí­značné. V pojme ľud je hlavným znakom štát, dŕžava, územie... Pretože toto je * ** * V skutočnosti to nie je celkom pravda, veď napr. výskumy Edit Fél v Martovciach v šty­ridsiatych rokoch boli takmer jednoznačne uskutočňované „antropologickými” metó­dami, hoci ona sama sa považovala seba za „etnológa, bádajúceho vo vlastnej kul­túre" (viď: Fél 1991). Približne v tej istej dobe Gyula Ortutay už tiež urgoval vykoná­vanie dlhodobých terénnych výskumov, založených na metóde „zúčastneného pozo­rovania” (Ortutay 1937). Vo výpočte by som zrejme mohol pokračovať... ** Nemôžem tu teraz samozrejme vymenovať, čo všetko chápe sám „ľud” pod pojmom „ľud”. Chcel by som len poukázať na to, že z výskumov Edit Fél v Kolárove r. 1943 vieme, že Kolárovčania pod slovom národ (maď. nemzet) rozumeli predovšetkým kolá­­rovský národ. Len na konkrétnu otázku odpovedali, že „maďarský národ”. Tento výraz teda používali v zmysle ľud. Napr. „národ nemá peniaze". Význam ľudu u Kolárovčanov je: „ľud piatich obcí", „maďarský ľud”, „ľud krajiny” atď. (EA-1496). Z výskumov Judit Morvay v Jelšovciach v roku 1961 vieme, že Jelšovčania používali výraz národ (maď. nemzet) v zmysle rod (maď. nemzetség): „voľakedy boli veľkým národom rodiny Kunákovcov... Molnárovcov, Cigánovcov ...” atď. (EA-7157). 13

Next

/
Oldalképek
Tartalom