Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)

II. Dejiny národopisného výskumu madarských oblastí na Slovensku

ných sakrálnych pamiatok pripravilo Výskumné centrum európskej etnológie spoločne s Múzeom Jánosa Xantusa v Rábe výstavu fotografií „Na slávu Božiu”. Drobné sakrálne pamiatky v Podunajskej nížine [„Az Istennek dicsőségére”. Szakrális kisemlékek a Kisalföldön]. Výstavu mohli vidieť návštevníci v Komárne, Bratislave, Trebišove, v maďarskom meste Csorna a v Budapešti, ako aj v rakúskom Bad Aussee. V dňoch 19.-21. októbra 2000 Centrum zorganizovalo XII. Medzinárodnú etnokartografickú konferenciu pod názvom Hranice ako národopisný problém (L. Juhász 2000e), v dňoch 9.-12. mája 2002 XV. Medzinárodnú konferenciu bádateľov drobných sakrálnych pamiatok (L. Juhász 2002b). Vytvorením Výskumného centra európskej etnológie sa naskytla možnosť určitého rozdelenia úloh: Etnografická spoločnosť Maďarov na Slovensku sa môže venovať posilneniu spoločenskej bázy národopisného bádania, viac energie môže venovať rozšíreniu siete dobrovoľných výskumníkov, ako i výchove a doškolovaniu mladej generácie. Naproti tomu Výskumné centrum európskej etnológie vypracováva a realizuje výskumné programy, vydáva vedecké publikácie a stará sa o odbornú knižnicu a etnografický archív.

Okrem ústredných inštitúcií maďarského národopisného výskumu na Slovensku sa v poslednom desaťročí viaceré regionálne iniciatívy zaoberajú skúmaním toho-ktorého regiónu. V múzeách južného Slovenska, podrobnejšie predstavených na predchádzajúcich stranách, sa o budovaní zbierkového fondu etnografických predmetov dá uvažovať len vo veľmi skromnej miere, ale svojimi ročenkami (Dunajská Streda, Nové Zámky, Galanta, Komárno) a krátkodobými výstavami boli všetky prítomné v kultúrnom živote Slovenska. V uplynulom desaťročí vedelo výraznejšie výsledky prezentovať Vlastivedné múzeum v Nových Zámkoch tým, že mohlo otvoriť svoju novú stálu národopisnú a vlastivednú výstavu (Liszka 1994f). Podunajské múzeum v Komárne v roku 1990 čiastočne obnovilo svoju stálu expozíciu a v tom istom roku pripravilo výstavu Materiál a forma, kde sa prezentovali produkty domáceho remeselníctva z vlastných zbierok múzea. V areáli Termálneho kúpaliska v Patinciach bola v lete 1991 inštalovaná výstava Ľudový život na Podunajsku. V roku 1993 si vo výstavných priestoroch Podunajského múzea mohli návštevníci pozrieť hosťujúcu výstavu Múzea modrotlače z maďarského mesta Pápa. V tom istom čase naopak pracovníci komárňanského múzea inštalovali v Pápe výstavu Ľudový odev a textil v okolí Komárna. Národopisná výstava rožňavského múzea v Krásnohorskom Podhradí bola otvorená do roku 1990. Múzeum potom s využitím umeleckohistorickej zbierky kaštieľa v Betliari v tej istej budove obnovila Andrássyho galériu. Tekovské múzeum v Leviciach otvorilo prvú časť svojej novej stálej výstavy v roku 2001. Vlastivedné múzeum v Galante popri viacerých krátkodobých výstavách a odovzdaní ľudového domu vo Veľkých Úľanoch do používania (Danter 1994d) si v roku 1999 pripomenulo tridsiate výročie založenia múzea veľkolepými expozíciami a publikáciami (viď: Danterová 1999; Keppert 1999; Kontárová 1999).

Nakoniec si pomocou tabuľky urobme prehľad o stave zbierok menovaných múzeí na základe údajov z 31. decembra 1989 a 31. decembra 1999:

104