Liszka József: Národopis Maďarov na Slovensku - Interethnica 5. (Komárno-Dunaszerdahely, 2003)
II. Dejiny národopisného výskumu madarských oblastí na Slovensku
1990).’ Spomedzi slovenských etnografov, pracujúcich v múzeách na južnom Slovensku, sa treba zmieniť predovšetkým o maďarských súvislostiach výskumov Kataríny Rényiovej (Holbovej) z Levíc, Oľgy Čomajovej (Bodorovej) z Rimavskej Soboty a Angely Czintelovej z Rožňavy. Na východnom Slovensku (predovšetkým v Medzibodrožíj robili výskumy maďarského, resp. komparatívneho charakteru pracovníci Východoslovenského múzea v Košiciach, najmä Gita Králiková a Ľudovít Neufeld (Neufeld 1982). Katedra etnografie a folkloristiky Filozofickej fakulty univerzity Komenského v Bratislave pod vedením Jána Podoláka zorganizovala pod názvom Seminarium Ethnologicum medzinárodnú terénnu prax univerzitných študentov (Balassa 1972b). Na týchto letných terénnych prácach sa okrem domácich poslucháčov zúčastnili aj českí, poľskí, maďarskí atď. študenti i medzinárodne uznávaní odborníci (Iván Balassa, Nils — Arvid Bringéus, Helmut Fielhauer, B. Kopczyňska- Jaworska, János Manga, Zoltán Ujváry, Christo Vakarelski atď.). Ich prednášky boli dôležitým základom pre rozhľadenosť a veľkým zážitkom nielen pre študentov, ale i pre domácich odborníkov, zúčastňujúcich sa na práci seminára. Jednotlivé ročníky usporiadali vždy v inom národopisnom regióne Slovenska. Zita Škovierová, ktorá zhrnula prácu Seminaňa Ethnologicum, vyhotovila výkaz o prvých piatich (Škovierová 1991). Z maďarského hľadiska je zaujímavý v poradí šiesty terénny výskum, usporiadaný v roku 1973 v okolí Rožňavy. Vtedy sa okrem slovenských a maďarských odborníkov a študentov zúčastnili na ňom aj etnografi z Juhoslávie, Poľska, Škótska (Alexander Fenton), Dánska (Holgert Rasmussen) atď. Výskumy vykonávali okrem iného aj na Silickej planine, v Meliate a v údolí rieky Slaná (viď: Gunda 1973; Gunda 1974). Ako konkrétny výsledok seminára z roku 1973 vznikla štúdia Bélu Gundu o ľudovom transporte v Gemeri, ktorá podľa mojich vedomostí vyšla doteraz len v slovenskom jazyku (Gunda 1978). Tieto semináre boli usporiadané desaťkrát. Prvých sedem organizovala bratislavská katedra, ďalšie katedry v Lodži a Poznani, a nakoniec belehradská a varšavská univerzita (Škovierová 1991, 86). Okrem uvedených uskutočňovali viac či menej významné národopisné výskumy maďarského etnika na Slovensku Ján Mjartan, Magdaléna Parľková, Andrej Polonec, Zita Škovierová, Marta Sigmundová a ďalší. 5. Maďarský národopisný výskum na Slovensku od roku 1989 po súčasnosť Ku kvalitatívnym zmenám vo vývine národopisného bádania samozrejme nedošlo zo dňa na deň. Tieto zmeny možno datovať od nástupu generácie mladých * * Skúmané lokality pre Etnografický atlas Slovenska (aj) s maďarským obyvateľstvom na južnom Slovensku: Bačka, Bátorové Kosihy, Bidovce, Cakov, Čata, Čečejovce, Gabčíkovo, Gemerská Panica, Hamuliakovo, Holice, Hontianska Vrbica, Horné Saliby, Horný Ohaj, Hostišovce, Jur nad Hronom, Kečov, Kunova Teplica, Martovce, Mostová, Mužla, Nová Vieska, Okoličná na Ostrove, Perín-Chym, Plášťovce, Podunajské Biskupice, Tachty, Velký Blh, Velký Cetín, Vlčany, Zatín. 100
