Horváthová, Margaréta: Nemci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, remesiel o odievania - Interethnica 4. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)
Odev karpatských Nemcov
Odev karpatských Nemcov Pramenný a ikonografický materiál k odevnej kultúre karpatských Nemcov Pramene k odievaniu z obdobia 13. - 15. storočia tvoria najmä pamiatky výtvarného umenia sakrálneho charakteru, ako sú nástenné a tabuľové maľby, plastiky, iluminované knižné rukopisy, kroniky a kalendáre. Veľmi hodnotné sú aj pľsomné pramene zachované v archívoch, teda testamenty, zápisy zo súdnych sporov obchodníkov, remeselníkov, mešťanov a šľachty a cechové knihy. Z najstaršieho mestského bratislavského protokolu (Protocollum Actionale ab anno 1400) sa dozvedáme o nemeckých veľkoobchodníkoch s látkami, ktorí boli v úzkom spojení' s obchodníkmi v Kolíne nad Rýnom. V tých istých bratislavských protokoloch z konca 16. storočia sa spomínajú druhy súkien zvaných jolč, dovážané do krajiny z Ulmu v sudoch, ale už v 15. storočí sa reguloval dovoz súkenných a plátenných látok z Čiech a Moravy podľa kvality odstupňovaný do viacerých tried. V tomto storočí a v starých daňových knihách mesta Bratislavy a v tridsiatkových registroch stretávame so súpismi dovážaných a vyvážaných látok a priadzí mnohých druhov a rozličných mien, určených pre vznešené i chudobné vrstvy. Aj v ďalších storočiach poskytuje výskumnú bázu ikonografický a archívny materiál, ale postupne pribúdajú aj cestopisné správy o živote a zvykoch, mravoch a zamestnaniach, i o ďalších oblastiach materiálnej kultúry obyvateľov územia Slovenska. Charakter odevu si všímajú i krojové albumy, ktoré od 16. storočia začali Európu postupne oboznamovať s odevnými formami jednotlivých národov. Najstarší krojový album, ktorý vyšiel v Paríži v roku 1562, sa stal základným materiálom a vzorom pre sériu ďalších albumov vychádzajúcich počas celého 16. storočia. Krojové albumy majú síce vysokú dokumentárnu hodnotu, ale pre štúdium ľudového odevu na území Slovenska nemajú tieto súbory rytín zo 16. a 17. storočia priamy význam, nakoľko sa jedná takmer výlučne o zobrazenie odevu šľachty a meštianstva západnej Európy. V roku 1600 vydal Wilhelm Schäffer (Dillich), neskôr dvorný geográfus saského kurfirsta, knihu pod titulom Ungarische Chronik, v ktorej podal krátky opis odevu obyvateľov Uhorska. Do tejto práce zaradil i niektoré rytiny neznámeho majstra, z ktorých sa sedliak v halene objavil v roku 1638 na rytine Bratislavy. V roku 1686 vo Viedni vydal vrchný inžinier z Raabu Anton Ernest Burkhard von Birkenstein knihu Ertz Herzogliche Handgriffe. Obsahuje rytiny hradov, na ktorých sú rozličné postavy viacerých stavov a žánrové obrázky. Tu sú z hľadiska štúdia problematiky odevu dôležité najmä odevné prvky vojakov a sedliakov a módny odev meštianstva a šľachty. 83
