Horváthová, Margaréta: Nemci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, remesiel o odievania - Interethnica 4. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)

Vplyv nemeckej kolonizácie na rozvoj remeselnej výroby na Slovensku

úrady stolice a vôbec žiadnej podpory sa nedostalo pradiarovi, ktorý mal školiť v Košiciach.

Na Spiši sa však v akcii pokračovalo po istej prestávke v roku 1792 a určili sa tieto zásady:- namiesto šesťtýždňového školenia bude dvojmesačné a to pre dvoch zástupcov z každého mesta, mestečka a dediny ktoré neprešli školením;- školenie bude prebiehať v čase od 15. októbra do 15. júna naraz pre 30 účastníkov;- náklady znášajú vysielajúce obce;- ženy sa budú školiť v pradení, muži v tkaní;- školenie by malo trvať dva roky a z každého okresu by mali naň vyslať po troch mladých mužoch, ktorí sa potom osamostatnia ako tkáči, a budú ďalej zaškoľovať mládež vo svojom okolí;- nástroje pre školiacich dodá Weps, ale uhradia si ich samé mestá;- dievčatá, ktoré sa učia priasť, musia sa zúčastniť aj ďalšieho vyučovania pradenia;- mestá a obce zriadia učebne;- ustanoví sa inšpektor, ktorý bude sledovať ako sa pestuje ľan, ako sa pradie, motá a tká a ako sa dodržiavajú všetky ostatné nariadenia stolice. Inšpektor navštívi aspoň raz za štvrťrok každú obec, a bude sa starať o plynulosť príchodu ďalších účastníkov školenia;- dievčatá budú počas školenia bývať v budove, kde školenie prebieha, prinesú si so sebou ľan a priadzu si ponechajú.

Podľa tohto systému sa malo vyškoliť 125 obcí, teda dve tretiny stolice. Dovtedy sa ich vyškolilo 61. Týkalo sa to najmä dedín s najintenzívnejšou výrobou plátna. Dokončiť sa síce malo o dva roky, ale skončilo sa v lete roku 1795.

Celé školenie sa hodnotilo ako úspešná akcia. V dedinách, kde bolo školenie skôr, sa nové metódy rýchlo ujali. Obyvatelia sa naučili vyrábať aj vlnenú priadzu, z ktorej si mohli zhotovovať kvalitnejšie odevy. Prostredníctvom 600-700 dievčat, ktoré prešli školením v Levoči a ich povinnosťou bolo ďalej učiť vo svojom okolí, sa s umením vyrábať priadzu a plátno kvalitným spôsobom zoznámila prevažná časť obyvateľov Spiša. Zavedením jednotných mier na motanie priadze a výrobu plátna sa nepochybne zvýšila ich trhová hodnota, a urýchlil sa proces manipulovania s výrobkami.

K výbornej kvalite spišského plátna ešte bol potrebný nový spôsob bielenia. Na tento nedostatok poukazovali odborníci a žiadali budovať chemické bielidlo, aké už dávnejšie existovalo vo vyspelých sliezskych, saských, českých a moravských plátenníckych oblastiach. Po vzore týchto (ale najmä Harrachovej manufaktúre v Janoviciach) vybudoval Andrej Číž v Levoči bielidlo. Vznik prvého chemického bielidla bol podnetom pre založenie ďalších. Neskôr mali vynikajúcu povesť bielidlá v Holumnici, Lomnické, Gerlachove, v Ružbachoch, v Batizovciach i ďalšie. V roku 1823 vzniklo veľké komerčné bielidlo v Bardejove.

Tým, že sa bielenie plátna oddelilo od jeho výroby, dávali ho domácki výrobcovia na ďalšie spracovanie, aby získalo vyššiu tržnú cenu.

77