Horváthová, Margaréta: Nemci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, remesiel o odievania - Interethnica 4. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)

Vplyv nemeckej kolonizácie na rozvoj remeselnej výroby na Slovensku

Vyrábať plátno mal právo každý mešťan, nielen tkáč a tak sa roku 1424 výrobou zaoberalo okolo 200, a o tri roky neskôr 106 príslušníkov meštianskych rodín. Miestna stredoveká výroba plátna svojím rozsahom prerástla rámec remeselnej výroby, a spolu s Košicami mal Bardejov výhradné právo na bielenie plátna v celom Uhorsku.

Čipkárka z Kremnice, okolo r. 1935

Košice boli mestom, kde sa v 17.-18. storočí postavenie Nemcov veľmi oslabilo, napriek tomu, že sem naďalej prichádzali mnohí remeselníci z Rakúska a Nemecka a získavali si tu aj meštianske práva. Napríklad v rokoch 1736 - 1790 bolo v Košiciach za mešťanov prijatých 66 Rakúšanov, 33 Bavorov, 14 Nemcov zo západu krajiny, 6 zo Saska a 6 z Brandenburska (Pruská). Nemci však boli aj medzi tými jednotlivcami, ktorí sem prišli z Čiech, Moravy, Haliče a Poľska.

V Košiciach bol v stredoveku rozšírený systém majstrovských kusov, napríklad krajčíri museli zhotoviť odev pre sedliaka k pluhu, pre kňaza k oltáru, pre rytiera do poľa, pre pannu do tanca, prípadne i pre mnícha a mešťana. K odevu museli dodať ešte dve deky pod sedlo na koňa a to všetko podľa panujúcej módy. I v Prešove mali zaujímavé podmienky pre zhotovenie majstrovského kusu. Kandidát na prijatie d<s cechu krajčírov musel zhotoviť oblek pre kňaza, všetko, čo patrilo na oltár (liturgické textílie), ušiť zvrchník pre preláta, pokrývku hlavy pre mnícha, prikrývadlo na koňa, deku pod sedlo, odev pre urasteného muža a odev pre šľachtica.

71