Horváthová, Margaréta: Nemci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, remesiel o odievania - Interethnica 4. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)
Vplyv nemeckej kolonizácie na rozvoj remeselnej výroby na Slovensku
Najvýznamnejšia bola manufaktúra na výrobu textilu (i kože) v Tepličke nad Váhom na panstve grófa Windischgrätza v roku 1767. Vyrábala najmä ľanové, menej bavlnené a vlnené textílie. V roku 1711 pracovalo v podniku vyše 320 remeselníkov, z čoho bolo 30 tkáčskych majstrov, 150 tovarišov a 90 súkačov (kožu spracúvalo 11 garbiarov). Priadzu nakupovali na trhoch v Sliezsku, na Morave i na Slovensku. Podobne ako v iných manufaktúrach, i tu hrali dôležitú úlohu cudzí odborníci - Nemci zo Sliezska, Moravy i Čiech, ktorí sem prišli natrvalo i so svojimi rodinami, takže tu vznikla kolónia so 70 domami. Manufaktúra vyrábala hlavne obrusy, plátno, posteľnú bielizeň a kanafas. V Bernolákove vznikla v roku 1766 kartúnka, ktorej zakladateľmi boli dvaja bratislavskí a jeden viedenský obchodník. Aj táto manufaktúra dostala od panovníčky privilégiá. Väčšinu z vyrobeného kartúnu utkali tkáči z Bratislavy a Svätého Jura, ale bielenie sa prevádzalo primitívne - polievaním látky na slnku. V rovnakom čase vznikla aj ďalšia významná manufaktúra na výrobu textilu v Haliči (pri Lučenci), ktorej zakladateľom bol grófján Forgáč spolu s ďalšími významnými feudálmi (grófom Grassalkovichom, grófom Aspremontom a ďalšími). Manufaktúra sa špecializovala na výrobu jemných textílií, aké domáci cechoví majstri nemali vo svojom sortimente. Preto sem prichádzali mnohí rakúski odborníci najmä z Linca a Horného Rakúska. 150 odborníkov, zväčša skúsených mladých majstrov a tovarišov sem prišlo pod vedením Františka Gayera. S rodinnými príslušníkmi ich bolo 211 a založili v mestečku kolóniu zamestnancov s vlastnými domami. Na Slovensku v ďalšom období vzniklo viacero textilných manufaktúr - v Senici a v Sobotišti, kde pracovali odborníci z Holandska, v Opátovej, kde pracovali ako tkáči Nemci zo Sliezska a v šesťdesiatych rokoch dve súkenky v Trnave. V Bratislave založil manufaktúru na tlačenie plátna, kartúnu a cajgov známy vynálezca Wolfgang Kempelen. Bola pomerne malá a jej majiteľ nenašiel pochopenie u bratislavských mestských úradníkov, ktorí sajú rozhodli, ako konkurenciu voči farbiarskym majstrom, zrušiť. V poslednom desaťročí svojej vlády Mária Terézia dôsledne uskutočňovala diskriminačnú politiku voči vzmáhajúcemu sa uhorskému priemyslu, najmä v zmysle podriadenia sa uhorského trhu rakúskym a českým manufaktúram. Za takýchto okolností nemohli manufaktúry v tomto období prosperovať a postupne zanikali, alebo obmedzovali svoju výrobu. V týchto pomeroch, ktoré pretrvávali až do roku 1784, vzniklo minimum manufaktúr. V Bratislave vznikla súkenka založená obchodníkom P. E. Strasserom, ktorý pochádzal z Rakúska a skúsenosti nadobudol v hainburskej súkenke. V roku 1777 posielal Strasser priadzu na utkanie súkenníckym majstrom v Devíne, Kitsee a Ragendorfe a súkno upravovali postrihovači a valchári v Bratislave. Na výrobe sa zúčastňovalo okolo 21 remeselníkov a okolo 150 pradiarov. 64
