Horváthová, Margaréta: Nemci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, remesiel o odievania - Interethnica 4. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)
Vplyv nemeckej kolonizácie na rozvoj remeselnej výroby na Slovensku
(Zunft, Innung). Členstvo bolo povinné hneď od vzniku. Ich cieľom bolo zabezpečovať výrobnú činnosť svojich členov a presadzovať verejné záujmy. Dôležité bolo dosiahnuť kontrolu nad prílevom cudzích remeselníckych výrobkov do svojich miest a kontrolovať kvalitu výrobkov svojich členov. Snažili sa vytvárať rovnaké pracovné a existenčné možnosti pre každého člena a tak potláčať vzájomnú konkurenciu. Cechy mali náboženské a sociálne poslanie rovnocenné ďalším povinnostiam. V porovnaní s týmito krajinami sa vznik cechov na Slovensku veľmi oneskoril. Ich rozvoj sa začal až v druhej polovici 15. storočia, kedy už cechy v Nemecku a v severnom Taliansku, či inde, mali za sebou niekoľkostoročnú existenciu. Remeselníci u nás sa združovali, presadzovali svoje záujmy, radili a schádzali už aj v období, kedy neboli spísané cechové štatúty. Takéto organizácie remeselníkov vznikali okolo určitých svätých na oltároch, z čoho vyplývala starostlivosť o ich udržanie a kult konkrétneho svätca. Napríklad krajčíri si uctievali sv. Žofiu, ševci Pannu Máriu, sládkovia sv. Kríž a kožušníci sv. Katarínu. Vzhľadom na to sa aj naše prvé cechy nazývali zväčša ako bratstvá určitého svätca. Za doklad o existencii cechov a o ich činnosti sa však nepokladajú rozličné úpravy pre remeselníkov, vydávané jednotlivými mestskými radami, známe i z Bratislavy, Prešova už z obdobia sedemdesiatych rokov 14. storočia. Boli to len poriadky vydávané magistrátmi týchto miest pre príslušných remeselníkov, podľa ktorých sa mali riadiť. Údaje z konca prvej štvrtiny 16. storočia hovoria o 60 stredovekých cechoch majstrov na 25 miestach a o niekoľkých cechoch tovarišov. Štrukturálne premeny odohrávajúce sa v oblasti remeselnej výroby na Slovensku od druhej polovice 16. storočia, vznik mnohých nových centier remeselnej výroby v zemepanských mestečkách a mestách, priniesli so sebou aj veľký rozvoj cechovníctva. Od polovice 16. storočia do polovice 18. storočia zakladaniu cechov nestáli u nás v ceste žiadne prekážky, a tak len čo sa na niektorom mieste objavili viacerí majstri toho istého remesla, mohli si založiť vlastný cech. V mnohých prípadoch ich nebolo viac ako traja. Ak v meste nebolo dosť remeselníkov z jedného remesla a chceli mať cech s väčším počtom členov, združili sa do jedného cechu viaceré remeslá. Spájali sa aj majstri tých istých remesiel z dvoch alebo viacerých miest. Mnoho nových cechov vzniklo u nás aj preto, že sa veľmi rozšíril okruh ustanovizní, ktoré si osvojili právo vydávať ich štatúty. Stredovekým cechom udeľovali štatúty mestské rady, prvým cechom, ktoré vznikli mimo slobodných miest, ich zemepáni. Teraz však cechy vznikali najrozmanitejším spôsobom. Najrozšírenejším bolo prebratie štatútov od niektorého už existujúceho cechu, zväčša od cechov významnejších miest, ale postupne svoje artikuly požičiavali aj cechy menších miest. Mnohé cechy si nadobudli potrebné dokumenty aj na kráľovskom dvore, najmä od druhej polovice 17. storočia, no vydávali a potvrdzovali ich aj zemepáni poddanských miest a magistráty. V polovici 18. storočia sa začali ozývať hlasy, aby sa kráľovská kancelária stala jediným miestom udeľovania cechových štatútov a aby ich vydával len 57
