Horváthová, Margaréta: Nemci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, remesiel o odievania - Interethnica 4. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)
Vplyv nemeckej kolonizácie na rozvoj remeselnej výroby na Slovensku
Vplyv nemeckej kolonizácie na rozvoj remeselnej výroby na Slovensku V období raného feudalizmu, v 9.-12. storočí, sa už remeslo na Slovensku veľmi výrazne vyčlenilo z poľnohospodárstva. Najrozvinutejšie bolo kováčstvo, hrnčiarstvo a šperkárstvo. Okrem týchto remesiel, o existencii ktorých sa zachovalo aj mnoho trojrozmerných dokladov, sa remeselná výroba ešte natoľko neodčlenila od poľnohospodárstva, aby sa mohlo hovoriť o špecializovaných remeslách. Pokiaľ ide o spracúvanie textilných surovín, pramene z 11. a 12. storočia informujú o výrobcoch nie veľmi početných, roztrúsených, spracovanie prebiehalo v rámci naturálnej výroby a výroby v domácnostiach. Kožušiny a kože boli vyrábané na niektorých cirkevných majetkoch garbiarmi, ševcami a kožušníkmi, ale osady takýchto výrobcov ešte neboli sformované. Prevratné zmeny v Európe v remeselnej výrobe priniesol so sebou vznik miest v 12.-14. storočí. Tento proces neobišiel ani Slovensko. Zásluhou kolonistov zo západnej Európy, najmä však z Nemecka, ako aj domáceho vývoja, sa v tomto období začali aj v našich krajinách konštituovať mestá, čo malo nebývalé dôsledky i pre remeslá. Mesto sa stalo rozhodujúcim strediskom remesla a hlavným vykonávateľom bol mešťan. Medzi najcharakteristickejšie znaky patrí úsilie vyrábať pre trh. Vo veľkej väčšine miest sa vyrábalo len pre miestnych obyvateľov a okolie, a len máloktoré mestá vznikali ako veľké výrobné strediská. K takým patrili Benátky a Florencia ako strediská hodvábnickej výroby, Ypern a ďalšie flámske mestá s vinárskou výrobou, ktoré zaručovali vysokú kvalitu vyrábaných súken. V Bruggách pracovalo okolo 1 300 súkenníkov, valchárov a postrihovačov, čo predstavovalo 70 percent všetkého mužského obyvateľstva. Výroba súkna v severnom Taliansku bola sústredená v Benátkach, Janove a Florencii a jej rozkvet spadá do 14.-16. storočia. Aj tu, ako vo Flámsku, vyrábali najmä z vlny privezenej z Anglicka. V období vrcholného stredoveku a sústredenia remesla do miest sa v oblasti výroby textílií v Európe presadili dve významné technické novinky z Orientu, a to horizontálne krosná s pedálmi a kolovrátok. V tomto období v západoeurópskych mestách vznikali prvé cechy, ktoré sa po niekoľko storočí stali sprievodným znakom výroby za feudalizmu. Združovali majstrov a to tak pre hospodárske ako aj iné ciele, a ovplyvnili vývoj remesla vo všetkých európskych krajinách. Zmeny nastali aj vo vnútornej štruktúre remesiel a sociálnom zaradení jeho predstaviteľov, ktorí sa začali členiť na tri stupne: majstrov, tovarišov a učňov, čo sa uplatňovalo dlhé stáročia. 53
