Horváthová, Margaréta: Nemci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, remesiel o odievania - Interethnica 4. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)

Úvod k nemeckému osídleniu na Slovensku

Staré Hory (Altgepurg z Altgebirge) sa prvýkrát spomínajú v listinných prameňoch v roku 1563, ale ich založenie sa predpokladá v 13. - 14. storočí. Do roku 1495 boli viaceré osady so striebornými a medenými ložiskami využívané banskobystrickými ťažiarmi, neskôr do roku 1546 thurzovsko-fuggerovskou spoločnosťou. Ťažba v skromnejšej miere tu pretrvala do 18. storočia. V rámci Starých Hôr bolo niekoľko baníckych i uhliarskych osád.

Obec Donovaly tvoria bývalé uhliarske osady - Bully, Donovaly, Hanesy, Mistríky, Mišúty, Močiar, Polianka a Sliačany. Vznikli začiatkom 16. storočia z roztrúsených pracovísk uhliarskych majstrov (mistríkov), ktorí tu začali páliť drevené uhlie pre huty na Starých Horách. S menami uhliarov, podľa ktorých bola väčšina osád pomenovaná, stretáme sa prvý raz v inventároch mediarskeho podniku, ďalej v opise lesov z roku 1564 a v mzdových listinách zo začiatku 17. storočia (Bula, Donovál, Hanes). V druhej polovici 17. storočia sa obyvatelia týchto osád, drevorubači, uhliari, baníci a povozníci, stali osadníkmi kráľovskej Banskej komory a ich pomery sa presnejšie upravili až v roku 1700.

Po odchode Fuggerovcov a Thurzovcov, významných mediarskych podnikateľov, bola vyslaná kráľovská komisia pod vedením štajerského lesmajstra Wolfganga Hohenwartera do pohronských lesov s úmyslom zaviesť nové lesné poriadky. V tomto období vznikajú pri Hrone drevorubačské osady, severne od Brezna pomenované Biele Handle (postupne vzniká Beňuš, Bacúch, Brävacovo, Srnkov, atď.), pri Čiernom Hrone Čierne Handle (Krám, Jergo, Faito, Balog, Závodie a ďalšie).

Konštitúcia cisára Maximilána z roku 1565 jasne hovorí, že pod Beňušom na oboch stranách Hrona je mnoho uhliarskych staníc a drevoskladov. Obyvatelia Handlov sa zgrupovali z domáceho slovenského obyvateľstva a nemeckých osadníkov z alpských krajín. Nemeckí osadníci sem priniesli technické znalosti potrebné na manipuláciu s drevom, terminológia ktorej doposiaľ vychádza z nemeckého názvoslovia, i početné nemecké priezviská (Giertl, Schwantner, Graus, Gruber, atď.). Aj samotný názov Handle je odvodený z pomenovania profesie - Händler, Holzhändler.

Vzhľadom k tomu, že nemecké osídlenie bolo trvalé, dostali osadníci isté práva a výhody, z ktorých sa vyvinula zvláštna handelská organizácia a handelská ústava.

Vnútorná migrácia Nemcov z Hauerlandu

Z dôvodov mnohých faktorov, najmä však nedostatku pôdy na roľníčenie a stupňujúcej sa nezamestnanosti v dôsledku ukončenia ťažby a uzavretia baní, ako aj bytovej núdze, opúšťajú mnohé nemecké rodiny svoje sídla. Nové domovy nachádzajú po celom Uhorsku, v Banáte, Vojvodine, Rakúsku, ale i na Slovensku, v úrodnejších oblastiach. Už začiatkom 19. storočia, v roku 1818 odchádza z Handlovej 18 rodín do Terginu. V roku 1856 sa presídlilo 18 rodín z Janovej Lehoty do Banátu. Začiatkom 20. storočia, v období rokov 1908 - 1910 opúšťa Handlovú 8 rodín a usídlilo sa v Dolných Držkovciach pri Bánovciach nad Beb-41