Horváthová, Margaréta: Nemci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, remesiel o odievania - Interethnica 4. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)

Úvod k nemeckému osídleniu na Slovensku

Pohľadnica zo začiatku 20.storočia z Dunajskej Lužnej (Jánošíková), predtým Schildern

V roku 1410 vydáva kráľ Žigmund nariadenie pre bratislavský magistrát, aby vo Vrakuni vybudovali most a bratislavský župan má dohliadnuť na to, aby nebol obchádzaný cez Malinovo (a tak sa nevyhýbali obchodníci plateniu mýta). V roku 1430 dal kráľ Žigmund Vrakuňu a majer Homoró do zálohu kráľovskému delmajstrovi Jánovi Peillymanovi. V roku 1574, ako to vyplýva z urbariálneho súpisu bratislavského župana, má Vrakuňa svojho richtára Mateja Foglera a 13 usadlostí s nemeckými obyvateľmi. Avšak už v roku 1646 sa uvádzajú len maďarské rodiny a päť slovenských rodín (Kováč), takže je predpoklad, že pôvodní nemeckí osadníci Vrakuňu opustili.

Prievoz

Oblasť dnešného Prievozu bola ohraničená zo severu mlynským ramenom Dunaja a na juhu Malým Dunajom. Stredoveká kráľovská cesta sa tiahla pozdĺž severného brehu Mlynského ramena a vodnú prekážku prekročila iba raz, ďalej viedla cez Vrakuňu, Komárov, Podunajské Biskupice na Žitný ostrov. Z roku 1734 poznáme prvý doklad, že sa tento prechod nazýval „horný". Nemeckú a maďarskú formu horného prechodu - Oberufer, Főrév prevzala aj obec Prievoz, ktorá vznikla na západ od prechodu.

Za najstarší doklad o existencii osídlenia dnešného Prievozu pokladáme zmienku Jána Heydena, usadeného na území Ober Urfaru, v testamente z roku 1382. Postupne sem prichádzali ďalší osadníci, ktorým neďaleký brod na dôležitej obchodnej ceste poskytoval možnosť zamestnávať sa prievozníctvom.

25