Horváthová, Margaréta: Nemci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, remesiel o odievania - Interethnica 4. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)
Úvod k nemeckému osídleniu na Slovensku
Nemecké osídlenie v malokarpatskej oblasti sa sústredilo do troch slobodných kráľovských miest - Svätý Jur, Pezinok a Modra a do viacerých obcí (Grinava, Cajla, Limbách), z ktorých najvýraznejší nemecký charakter si zachoval Limbách, v ktorom v roku 1930 žilo 96,5 percenta nemeckého obyvateľstva. Svätý Jur Prvý raz sa Svätý Jur (Sankt Georgen) spomína v listinách z roku 1209, keď ho dostal kráľovskou donáciou Šebuš z rodu Poznanovcov, grófov zo Svätého Jura a Pezinka. Odvtedy bolo poddanskou obcou panstva týchto grófov, neskôr nazývaného podľa tunajšieho kaštieľa aj panstvom svätojurským. Po ich vymretí začiatkom 16. storočia mal Svätý Jur s Pezinkom, s ktorým jeho osudy blízko súvisia, postupne viacerých majiteľov. V 17. storočí patril lllesházyovcom a po nich Pálffyovcom. Už v 13. storočí sa uvádzal ako oppidum. V roku 1270 sa po prvý raz spomínajú svätojurské vinohrady, hoci pestovanie vínnej révy je tu staršieho dáta. Od 13. storočia takmer do súčasnosti bolo vinohradníctvo hlavným zamestnaním tunajších obyvateľov. Koncom 16. a v prvej polovici 17. storočia rozvoj mestečka dosiahol vrchol, z tohto obdobia pochádza najviac výsad. Najdôležitejšie je privilégium z roku 1645, ktorým sa Jur povyšuje na slobodné kráľovské mesto s povinnosťou dodať ročne kráľovi 400 okovov dobrého vína. V rokoch rozkvetu bývalo v Svätom Juri niekoľko šľachtických rodín a bohatých patricijov. Neskôr veľmi trpelo rôznymi vojnovými a živelnými pohromami. Limbách Listinné je doložený k roku 1208, bol súčasťou pezinsko-svätojurského panstva. Rovnako i tu sa obyvatelia živili vinohradníctvom. Na kostole sv. Teobalda z 15. storočia sú na fasáde presbytéria fragmenty nástenných malieb a nemeckých nápisov. Pezinok Pezinok (Bósing) sa prvý raz spomína tiež v roku 1208 ako Bozen, keď prešla obec z majetku hradu Bratislava do majetku nitrianskeho župana Tomáša z rodu Hunt-Poznanovcov, predka línie grófov zo Svätého Jura a Pezinka. V druhej polovici 13. storočia sú tu doložené vinice. Nemeckí hostia sa tu usadzujú od 14. storočia, v súvislosti s tým získal Pezinok v roku 1466 mnohé výsady (po právu na trh z roku 1376), ktoré boli potvrdené a rozšírené o oslobodenie od platenia mýta v celom Uhorsku v roku 1525 Ferdinandom I. Podobne ako vo Svätom Jure a okolí, bolo tu rozvinuté vinohradníctvo, ktorému sa venovala väčšina obyvateľstva. Vinohrady vlastnili aj remeselníci a patricijovia. V 14. storočí sa v chotári dolovalo zlato, ťažba ktorého upadla po vyčerpaní zásob v 18. storočí. Pezinok patril do jeho vymretia v 2. štvrtine 16. storočia rodu Poznanovcov. 23
