Horváthová, Margaréta: Nemci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, remesiel o odievania - Interethnica 4. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)
Úvod k nemeckému osídleniu na Slovensku
obyvateľov na desať rokov od platenia danľ za usadlosti, od poplatkov za drevo na stavby, od poplatkov od výčapov. Dôležitá však bola slobodná volba richtára (každoročne na Juraja), ktorý so svojimi prísažnými mal súdiť spory mešťanov medzi sebou i s cudzincami. Významný vplyv na rozvoj vinohradníctva bola výsada mešťanov, v zmysle ktorej nemuseli platiť poplatky za vinice vysadené a to ani za tie, ktoré mienili vysadiť. Bratislavskí mešťania mohli slobodne používať prístav a brod na Malom Dunaji (povyše Vrakune), vlastniť lode a vydržiavať si lodníkov. Lodníci zväčša sídlili na Zuckermandli a na Vydrici a na základe svojho pôsobenia mali úzke kontakty s mestami na Dunaji, odkiaľ prichádzali ďalší novousadlľ, zväčša si odtiaľ aj zakladali manželstvá. Dôležitou výsadou bola sloboda obchodovania, oslobodenie od mýtnych poplatkov v Bratislavskej župe a ďalšie privilégiá, ako napríklad platenie desiatkov podľa nemeckého zvyku. Špecifikovali sa aj povinnosti rybárov, ktorí mali rovnaké práva ako ostatní mešťania. Dôležité bolo slobodné obchodovanie s látkami, dobytkom a rybami. Základnou podmienkou pre získanie meštianstva bola povinnosť platiť dane a plniť meštianske povinnosti, pretože richtár a mestská rada mali právomoc vylúčiť zo spoločenstva tých mešťanov, ktorí toto nerešpektovali. I bratislavskí židia mali v tomto období také isté práva ako ostatní mešťania. Dovtedajší vývin i zachované doklady naznačujú, že z kupeckej osady pod hradom sa stalo mesto už v priebehu 13. storočia a privilégium len legalizovalo dávnejšie jestvujúcu hospodársko-spoločenskú skutočnosť. Vyňatím spod právomocí župana sa mesto oddelilo od ostatných častí Podhradia, ktoré ostali i naďalej závislé na županovi. Bola to Vydrica a neskoršia Židovská ulica. Mesto opevnili hradbami, na ktoré použili i materiál zo zbúraných domov osady Széplak, ktorej obyvatelia sa zväčša presťahovali do mesta. Okrem Podhradia a jadra mesta obývali Nemci aj predmestia na východ od hradieb (Schôndorfská - Obchodná, Hochgasse - Vysoká) a neskôr založené predmestie Blumentál. V tejto oblasti nastal nebývalý pohyb najmä v 16.storočí (1530 - 1540), po bitke pri Moháči, kedy nastala mohutná turecká expanzia do Uhorska a Bratislava bola vyhlásená za hlavné mesto Uhorska. Do Bratislavy smerovali prúdy prisťahovalcov z dolného Uhorska, nielen maďarská šľachta a zemania, ale i Chorváti, Srbi a Nemci z maďarských miest, Banátu a Sedmohradska. Národnostné zloženie spestrili i talianski remeselníci, predovšetkým kamenári. V súvislosti s protireformáciou v Rakúsku a v Bavorsku prichádzajú skupiny nemeckých exulantov do Bratislavy a jej okolia, ktoré ešte nepostihla rekatolizácia. Títo sa usadzujú sčasti priamo v predmestiach (pravdepodobne Kozia, Vysoká, Špitálska a Blumentál), ale i v Prievoze a vo viacerých obciach Žitného ostrova, kde posilňujú staršiu vrstvu nemeckého osídlenia. 16
