Horváthová, Margaréta: Nemci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, remesiel o odievania - Interethnica 4. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)

Úvod k nemeckému osídleniu na Slovensku

V listine z roku 1211, v ktorej pápež Honorius III. povolil presťahovanie prepoštského kostola do Podhradia, sa spomína Podhradie ako burgum. Toto pomenovanie sa vzťahuje na osadu kupcov, ktorí mali oproti poddanskému obyvateľstvu isté výsady a boli osobne slobodní. Toto podporuje predpoklad, že sa jedná o nemeckých osadníkov.

Kontakty s nemeckým etnikom sa zintenzívnili v 13. storočí, kedy sem prichádzajú veľké skupiny osadníkov. Tak ako v celom Uhorsku, po ničivom tatárskom plene v roku 1241, Belo IV. pozýva do krajiny hostí (hospites) a udeľuje mnohé výsady. Odlišnosť Bratislavy od iných miest Slovenska spočívala v aplikácii vinohradníckeho práva, ktorým sa riadili vinohradnícke podunajské mestá v Rakúsku, ako Krems, Viedeň, Stein a v Maďarsku, napríklad Budín. Podobné výsady dostali aj mestá Svätý Jur, Pezinok a Modra, ktoré patrili svätojurským grófom.

Vplyv nemeckých kolonistov možno sledovať na mnohých okolnostiach ekonomicko-hospodárskeho charakteru, na urbanistickom vývoji mesta, na rýchlom rozvoji remesiel či na viacerých administratľvno-správnych normách, ako aj na celom právnom systéme.

Veľký význam pre hospodársky rozkvet Bratislavy malo už od najstarších čias vinohradníctvo. Jeho počiatky siahajú až do doby rímskej. Prvé zmienky o viniciach v Bratislave pochádzajú z polovice 13. storočia (vinice cistercitiek z roku 1249). Už roku 1217 sa spomína Dvorník - Zeuleus (Szőllős), čo svedčí o pestovaní vínnej révy.

Úspešné obchodné podnikanie, rastúci kapitál a stúpajúca produktivita remeselníckych dielní viedli na jednej strane k hlbším sociálnym rozdielom medzi obyvateľmi Podhradia, na strane druhej zvyšovali prosperitu mesta. Nemeckí hostia oproti pôvodnému obyvateľstvu mali mnohé výsady. Predovšetkým to bolo právo voliť si richtára, ktorý zastával ich záujmy. Nemeckí obyvatelia si stavali domy východne od pôvodného jadra osady.

Bratislava už pred vydaním mestského privilégia bola ekonomickým sídliskom mestského typu. Vo viacerých listinách (1278, 1280, 1288) sa jasne hovorí o Bratislave ako o meste, napokon i kráľ Ladislav nazývaný Kumánsky pri donácii dediny Széplak v roku 1288 spomína Bratislavu ako „naše kráľovské mesto“ (civitas nostra regalís). Opakované zmienky o existencii richtára, ktorý sa striedavo označuje ako richtár mesta i Podhradia, viedli k názoru, že Podhradie a vznikajúce mesto boli dva samostatne existujúce celky.

V skutočnosti sa osada nemeckých kupcov pripojila k staršiemu osídleniu, a po roku 1291 sa právne i urbanisticky vyčlenila zo spoločného obvodu. Isté je, že už vtedy malo mesto okrem voleného richtára dvanásť prísažných a mešťania tvorili spoločenstvo privilegovaného obyvateľstva.

Donácia dediny Széplak z roku 1288, kde žili okrem hostí aj obyvatelia nižšieho právneho postavenia, je ďalším argumentom, že Bratislava bola mestom i pred rokom 1291.

Mesto Bratislava v tom čase získalo majetkovú bázu aj na pôde bývalej občiny Vydrice (dnešný priestor Mlynskej doliny, Slávičieho údolia) i ďalšie rozsi-13