Sopoliga, Miroslav: Ukjrajinci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, ľudovej architektúry a bývania - Interethnica 2. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)

Pôdorysný vývoj ľudového domu

Pôdorysný vývoj ľudového domu

V období slovanskej expanzie v 5.-8. storočí slovanské obyvateľstvo žilo v jednopriestorových príbytkoch pravouhlej formy1'13. Podobne to bolo aj v tejto oblasti, o čom svedčia archeologické nálezy na východnom Slovensku a recentné etnografické doklady.

Pre poznanie staroslovanského obydlia na východnom Slovensku je veľmi dôležitý archeologický objav primitívneho príbytku v Prešove z 10. storočia, ktorého pôdorys mal tvár štvorca (cca 320x320 cm)144. Najnovšie výskumy v susednej Zakarpatskej Ukrajine (pri Užhorode a iných lokalitách) dávajú úplnú predstavu o základnom type obydlia a jeho pôdoryse. Tieto archeologické nálezy pochádzajú z laténskej doby. Polozemlianky mali vtedy obdĺžnikovú formu veľkosti 15-20 m2 a boli zahĺbené do zeme asi na 1 m. V centre obydlia bolo ohnisko. Znaky, charakteristické pre laténske pamiatky Zakarpatskej Ukrajiny, sú spoločné aj pre synchrónne pamiatky východného Slovenska145.

Jednopriestorové obydlie - „dymňanka” /pozdĺžny rez, pôdorys/. Nová Sedlica. 1. „kutčík" - chlievik; 2. „bojisko" - humno; 3. „chyža" - izba

87