Sopoliga, Miroslav: Ukjrajinci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, ľudovej architektúry a bývania - Interethnica 2. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)

Tektonika ľudových stavieb

(Kríze, Bogliarka, Livov, Livovská Huta) šindľom pokrývali obytnú časť usadlosti a slamou hospodársku.

V okolí Starej Ľubovne a ďalej na západ je typická šindľová krytina. Podobne to bolo aj na severnom svahu Karpát (Rus Szlachtowska, okr. Nový Sanč a časť okresu Gorlice131).

Významní znalci karpatskej ľudovej kultúry R. Reinfuss, I. Krasovskyj, J. Czajkowski sú toho názoru, že udomácnenie šindľa ako základnej krytiny v týchto oblastiach je vplyv slovenskej ľudovej kultúry šírenej zo Spiša132. Treba však dodať, že dôležitým činiteľom pri tom boli aj miestne prírodné podmienky a taktiež väčšia ohňovzdornosť tejto krytiny v porovnaní so slamou.

Výroba šindľov. Jakubany

Najrozvinutejšia domácka výroba šindľa bola v spomenutej spišsko-zamagurskej oblasti. Ich výroba bola pomerne jednoduchá. Preto si krytinu dokázal vyrobiť takmer každý gazda sám. V niektorých obciach (napr. Toryskách) šindle („šyngli”, „gonty") vyrábali aj pre trh do Levoče a do Spišského Podhradia133.

Krytine zodpovedala aj forma strechy. Slamené strechy boli prevažne štvorspádové (valbové). V poslednom čase stretávame sa aj s valbovými slamenými strechami s dodatočne pripevnenými malými štítmi. V tomto prípade úzke steny valby v dolnej alebo hornej časti skracujú na polovičku, alebo na dve tretiny a namiesto toho zhotovujú vertikálnu doštenú stienku, ktorá býva v sedlových strechách. Stretávame sa aj s úpravami valbových striech na úplne sedlové (dvojspádové). Robia to všetko kvôli zväčšeniu objemu podkrovia.

78