Sopoliga, Miroslav: Ukjrajinci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, ľudovej architektúry a bývania - Interethnica 2. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)

Tektonika ľudových stavieb

Veľký dôraz sa kládol na kvalitu zhotovenia krovu. Krov („stricha”, „verch”, „dach”) plnil v ľudovom staviteľstve veľmi dôležitú úlohu - chránil obytné a hospodárske priestory pred nepriaznivým počasím. V podstreší sa taktiež vytvárali veľmi vhodné skladovacie priestory. Preto na zhotovenie krovu zabezpečovali aj kvalitnejší materiál. Prihliadalo sa najmä na kvalitné spevnenie jednotlivých častí krovu, ako aj na jeho celkové konštrukčné spojenie so zrubom.

Základ krovu tvorili vrchné trámy zrubu („vinei”, „platvy”). Boli to prakticky najdlhšie a najhrubšie trámy na celej stavbe. Ich dĺžka sa určovala dĺžkou budovy a iba zriedkavo sa nadpojovali („štikľovali”). Na stavenisko sa dopravovali na špeciálnych „telihach” s dvojitým záprahom a pri ich uložení na zrub bola nevyhnutná spoluúčasť 15-20 ľudí. Vence, podobne ako aj spody, viazali na zámok. Okrem toho ich spájali priečnymi trámami, ktoré sa nazývali „vosklepy", „osklepy”, „očapy”, „zvjazky” alebo „rygli” a nachádzali sa nad každou priečnou stenou. Týmto bola stavba „očapená”, pripravená pod strechu, čo bolo príležitosťou na ďalšie pohostenie majstrov a pomocníkov.

Priečelie domu. Nižné Repaše

Vo vencoch vydlabávali hniezda („hnizda”) pre krokvy („krokvy”, „krikvy” „rohy”). Krokvová konštrukcia krovu je bežná v celej oblasti drevenej architektúry, odkiaľ sa rozšírila aj do oblasti hlinených stavieb. Iné konštrukcie krovu obytného domu v skúmanej oblasti sme nezaznamenali, aj keď pozostatky napr. sochovej konštrukcie môžeme stretnúť na niektorých primitívnych sezónnych stavbách (kolibách a pod.). Jednotlivé páry krokiev sú od seba vzdialené približne na 1- 1,2 m. Vrchné konce krokiev spájali tým spôsobom, že v jednom z nich vydlabali vidlicovitú rázsochu („rozsocha”), do ktorej zapasovali trochu prikresaný

75