Sopoliga, Miroslav: Ukjrajinci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, ľudovej architektúry a bývania - Interethnica 2. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)
Tektonika ľudových stavieb
Pletený komín. Regetovka Z novších stavebných materiálov je potrebné spomenúť pálenú tehlu a škvarobetónové tvárnice („kvádre"), ktoré po roku 1945 sa rozšírili do všetkých oblastí s pôvodnou drevenou architektúrou. Tehly a kvádre sú základné stavebné materiály aj v súčasnosti. Kombinujú sa s betónom a rôznymi továrenskými prefabrikátmi. V súvislosti s ich rozšírením došlo k radikálnym zmenám v pôdoryse ľudového domu a jeho rozmeroch. Situovanie a orientácia obytného domu, ako sme sa už čiastočne zmienili, bola podmienená prírodnou scenériou, celkovým charakterom osídlenia a charakterom zamestnania obyvateľstva. Výberu a úprave miesta pre obydlie venovali mimoriadnu pozornosť. Miesto budúceho domu bolo približne určené už pred započatľm prípravy stavebného materiálu. Spravidla to bol vlastný stavebný pozemok („funduš”, „pľac”). Prihliadalo sa najmä na to, aby toto miesto bolo dobre chránené pred nepriaznivými poveternostnými vplyvmi, aby bolo na suchom a rovnom pozemku a blízko pri vode. Keď vlastný pozemok nebol súci pre výstavbu , vymenili si ho za iný alebo kúpili nový. Zvláštne úradné stavebné povolenie nebolo potrebné. Stačil na to formálny súhlas budúcich susedov. Vlastný akt výberu miesta pre obydlie, ako aj celý proces ďalšej jeho výstavby, bol sprevádzaný rôznymi poverami a magickými úkonmi, ktoré sa zameriavali na zabezpečenie prosperity nového gazdovstva, dobrého zdravia a spokojného 65