Sopoliga, Miroslav: Ukjrajinci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, ľudovej architektúry a bývania - Interethnica 2. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)
Tektonika ľudových stavieb
Tektonika ľudových stavieb Hospodársko-majetkové a prírodné pomery obyvateľstva určovali aj spôsob zabezpečovania stavebného materiálu, jeho druh a kvalitu, spôsob spracovania ako aj celkovú konečnú úpravu stavby. Základným stavebným materiálom v 19. a na začiatku 20. storočia v skúmanej oblasti bolo drevo. Tento materiál sa používal v ľudovom staviteľstve aj v starších historických obdobiach. Veď v hojnej miere ho poskytovali všetky karpatské lesy. Pravda, kvalita dreva ako stavebného materiálu nie všade bola rovnaká. V nami študovanom období veľmi výraznú rolu zohrávali miestne prírodné podmienky, ktoré do značnej miery ovplyvňovali aj celkovú tektoniku ľudových obytných stavieb. Drevo ako stavebný materiál sa vo väčšine prípadov zaobstarávalo v okolitých urbárskych alebo pánskych lesoch. Jeho použitie v staviteľstve bolo však determinované sociálno-ekonomickou situáciou dedinského obyvateľstva. Preto chudobní roľníci, najmä tí, ktorí nemali dopravu („pryťahu”), zabezpečovali si aj podradnejší materiál, ktorý sa nachádzal v najbližšom okolí- na pastviskách, v potokoch, v močiaroch a pod. Gazdovia, ktorí mali lepšie sociálne a ekonomické podmienky, ako napríklad „amerikáni”, zaobstarávali si kvalitnejší stavebný materiál aj zo vzdialenejších obcí, alebo iných susedných krajov. Tak napr. v oblasti hornej Cirochy v 20. a 30. rokoch zámožnejší roľníci v mnohých prípadoch dovážajú jedľový materiál aj z krajov, ktoré dnes patria k Poľsku (Tisná) a Ukrajine (Lutá, Zabruď). Jedľa sa používala najmä na zhotovenie konštrukcie krovu a povaly. V Lutej zhotovovali aj celé domy, ktoré prostredníctvom rôznych stavebných podnikateľov, poväčšine židovského pôvodu, transportovali do okolitých dedín a tam ich už len montovali112. V Lutej a Zabrudi v spomenutom období bola rozvinutá aj výroba jedľových šindľov na predaj. V okolí Svidníka a Stropkova okrem listnatých stromov ako stavebný materiál bežne používali aj sosnu (borovicu). Len vo výnimočných prípadoch bol to jedľový materiál, ktorý kupovali najčastejšie vo Vyšnom alebo Nižnom Komárniku, Krajnej Poľane, Jedľovej a pod. Majetnejší roľníci dovážali ho až z haličských lemkovských obcí, kde už v druhej polovici 19. storočia bol značne rozvinutý drevársky priemysel. Tak napríklad v roku 1877 v poľskej oblasti Nízkych Beskýd pracovalo okolo 200 vodných píl (tartakov), výrobky ktorých boli určené prevažne na export do Uhorska a Nemecka. Budovali tu aj domy na predaj a taktiež vyrábali šindle. V niektorých obciach okresu Gorlice (Ždynia, Gladišov, Smerekovec) vyrábali ročne až 700 000 šindľov, vyvážaných do Uhorska. Krempná v okrese Jaslo vyprodukovala ročne 100 000 šindľov a Mšana, Tylava a iné lemkovské obce dodávali až 1 500 000 šindľov ročne113. Spomenutá drevárska produkcia na odbyt v podstate neovplyvnila celkový charakter ľudového staviteľstva v bezprostredne susediacich oblastiach na 59
