Sopoliga, Miroslav: Ukjrajinci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, ľudovej architektúry a bývania - Interethnica 2. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)

Vývoj tradičných hospodárskych stavieb

materiálu. Dvere takýchto stavieb boli takisto o niečo jednoduchšie než domové a v niektorých prípadoch nižšie. Okná pôvodne neboli, alebo sa za ne považovali štvorcové štrbinové výrezy medzi dvoma susednými brvnami.

Maštale spravidla boli nižšie ako ostatné priestory a slúžili na ustajnenie niekoľkých (2-4) kusov hovädzieho dobytka. V prípade, že v usadlosti neboli chlievy, maštaľ sa používala tiež ako prístrešok pre ošípané, ovce, hydinu a ďalšie domáce zvieratá. Vnútorné priestory maštale oddeľovali drevené priečky pre jednotlivé ustajnenia.

V niektorých prípadoch na maštaľ, resp. kôlňu (šopu), alebo aj na obytný dom nadväzuje menší zrubový alebo doštený malý chliev so sedlovou, častejšie však s pultovou strechou pre ošípané a hydinu. Takéto chlievky („chliv", „chlivča”, „stajenka”, „kuča”, „kutčik”), často v kombinácii s kurínmi, v mnohých prípadoch stavali aj ako samostatné objekty vo dvore.

Súčasťou niektorých tradičných usadlostí boli ovčiny („vivčarňa”, „uvčarňa”, „cárok”). S ovčínom ako samostatnou stavbou sa stretávame najmä na Spiši. Sú to jednopriestorové tmavé zrubové stavby z guľačov, kryté sedlovou alebo pultovou strechou so šindľovou krytinou.

Sezónne obydlie - „šopa”. Litmanová

V sledovanej oblasti sa vyvinuli taktiež určité formy horského chovu dobytka a s tým spojeného spôsobu hospodárenia. S jeho existenciou súvisia rôzne druhy prechodne používaných stajní („šôp”), mnohokrát sezónne slúžiacich aj

54